Nedeľa, 28. máj, 2023 | Meniny má Viliam

Výpravca, ktorý hľadel do ľudských duší

Keď sa Vít Trandžík (90) vrátil z ruského frontu, zamestnal sa na železnici. Na trati ľudovo nazývanej aj Vrbovka vypravil tisícky vlakov. Dnes žije v bývalej staničnej budove v Trebaticiach.

Vít Trandžík si spomínal na roky pri železnici i na fronteVít Trandžík si spomínal na roky pri železnici i na fronte (Zdroj: RASŤO PIOVARČI)

Keď sa Vít Trandžík (90) vrátil z ruského frontu, zamestnal sa na železnici. Začínal v Piešťanoch, najdlhšie obdobie strávil ako prednosta stanice a výpravca. Na trati ľudovo nazývanej aj Vrbovka vypravil tisícky vlakov. Dnes žije v bývalej staničnej budove v Trebaticiach.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

PIEŠŤANY. Spočiatku, keď v roku 1906 otvorili železnicu z Vrbového do Piešťan, slúžili na trati iba českí robotníci. Po vzniku vojnového Slovenského štátu ich prepustili a na ich pozície zamestnali železnice slovenských pracovníkov.

SkryťVypnúť reklamu

„Vrátil som sa z ruského frontu a začal som robiť v Piešťanoch na stanici ako výpravca. Mával som nočné aj denné služby. Stále platí nariadenie, že každé dva roky musíme ísť na prehliadku," rozpráva deväťdesiatročný železničiar Vít Trandžík.

Lekári sledovali okrem zdravotného stavu aj zrak. „Nemal som dobrý farbocit, nevidel som. Poslali ma na špeciálne vyšetrenie do Bratislavy a doktorka odporučila, aby som už neslúžil," hovorí. O tom však vtedajšiemu prednostovi stanice nehovoril, pretože chcel naďalej robiť svoju prácu. Lenže ako výpravca musel sledovať grafikon vlakov, ktorý bol v tých časoch veľmi prehustený.

„Aj by som sa ho naučil naspamäť, lenže vlaky meškali, jeden pätnásť minút, druhý tridsať. Iný zas poslali v predstihu," doplňuje. Prednosta však od lekárky dostal upozornenie, že Trandžík by nemal slúžiť.

SkryťVypnúť reklamu

„Oznámil mi, že mám poslednú službu. Odvtedy som sa venoval účtovníctvu, nákladnej aj osobnej doprave. Ale vypravovať vlaky som už nikdy nesmel," nezabudne pripomenúť.

Keď zomrel prednosta stanice vo Vrbovom, tak nastúpil na jeho miesto a odpracoval 14 rokov. V roku 1979 odišiel do dôchodku a železnice uvažovali nad uzavretím trate, čo o rok neskôr aj urobili.

Na fronte

Vítovi rodičia chodievali pracovať pred vojnou do Rakúska. „Ja som narukoval v októbri 1939, vojaci ma zapísali do evidencie a už som nesmel nikam odcestovať. Tak som býval u známych, kde som aj pracoval," spomína. Už začiatkom januára ich vzali do Prešova a neskôr aj do Bardejova. Tam študoval dôstojnícku školu. Po pol roku sa vrátili späť do prešovských kasární.

SkryťVypnúť reklamu

„Bol som inštruktor pri ťažkých guľometoch. Keď zaútočili Nemci na Rusko, odišli sme na front," vysvetľuje.

img_0110_edited.jpg

Už 21. júna 1941 stáli dve hodiny po polnoci s plnou poľnou v Medzilaborciach a pripravovali sa prekročiť hranice s Poľskom. Pri Lipovci padlo 600 slovenských vojakov. „Ako sme postupovali, všade ostávali slovenské hroby. Rusi sa bránili a nám sa vždy niečo ušlo. Potom prišla prvá zima," zdôrazní. Bývali v nejakom meste na piatom poschodí starého činžiaku. V dome sa nekúrilo a vojaci popálili všetky lavice, skrine aj stoly. Občas sa odvážili prejsť do vzdialeného lesa po drevo.

Na kraji mesta bolo 52 garáží a v nich držali Nemci ruských zajatcov v mínus štyridsaťstupňovej zime. Ani slamu im tam nedali," opisuje situáciu.

Tých, ktorí neprežili, odvážali na kárach k zrútenému mostu a hádzali do rieky. Ešte predtým ich však vyzliekli. „Zajatcov sme sa pýtali na situáciu. Zomierali od hladu a zimy. Neviem ako skončili. Tí ľudia si veľmi vytrpeli."

Zabitý kamarát

Po čase sa rota presunula do Rostova nad Donom. Pri moste ponad rieku sa povaľovalo množstvo mŕtvol.

„Bývali sme nad starou lekárňou a v dome oproti zbadal jeden náš vojak počerné dievča. Dohodli si schôdzku na večer. Pustili sme ho." Ráno však vojaka nebolo, keď neprichádzal ani po dohodnutom čase, šli sa vojaci pozrieť do domu. „Robili sme buchot, lebo dvere boli zablokované. Vyplašili sme starú pani. Tá nám povedala, že dievča malo židovský pôvod a v noci ušlo." Vojaci vtrhli do jej izby a kamaráta našli ležať na gauči s podrezaným hrdlom.

„Potom sme sa dostali na Kaukaz. Pri najvyššom vrchu Elbrus sme čakali štrnásť dní a nevedeli sme prečo. Náhle prišiel rozkaz na ústup a vtedy sa odohrali najväčšie svinstvá nemeckej armády," rozpráva.

Slovenskú divíziu, v ktorej Vít slúžil, rozbili. Spoločne s kamarátom prišli na letisko v Makape. Odtiaľ plánovali odletieť na nákladnom lietadle, v prípade ohrozenia chránenom štvorhlavňovým guľometom. „Nemci Slovákov brať nechceli, ale nakoniec sme sa tam pretlačili. Po desiatich minútach začali Rusi so streľbou na lietadlo. Niekoľko vojakov zomrelo."

V Marion pole, kde ich vysadili, už boli od frontu ďaleko. Ľudí sa pýtali na cestu domov, na Slovensko. Náhoda im priviedla do cesty Hlohovčana, ktorý slúžil pri prápore ako lekár. „Vypísal nám karty s chorobami, o akých sme dovtedy nepočuli. To boli naše priepustky z vojny. Nasadli sme do nákladného vlaku a uháňali cez Ukrajinu smerom na Poľsko," doplňuje.

S preukazom na Slovensko

Tlačivo od lekára malo veľkú výhodu. Keď ho ukázali na stanici, kde bola výdajňa jedla, dostali potraviny na tri dni a balíček cigariet. Takto dorazili 30. septembra 1943 až do Čadce. Tam ich chytila vojenská hliadka. Dostali príkaz okamžite sa hlásiť na Vojenskej správe v Žiline.

„Vedeli sme, že nesmieme ísť domov, to by bolo s nami zle! V kasárňach sme sa museli odvšivaviť. Kontrolovali nám krv aj moč, či nie sme nakazení nejakou chorobou. Po dvanástich dňoch nás pustili domov." Potom podstúpili liečbu v piešťanských kúpeľoch. Opäť však prišiel rozkaz vrátiť sa na front. Vojaci ho odmietli, za čo im hrozil najvyšší trest. Práve v ten deň však ministerstvo vydalo rozkaz prepustiť vojakov do civilu.

Na železnici

Vojna pokračovala. „Začal som pracovať na piešťanskej železnici. Na trati jazdili najmenšie mašiny tristodesiatky, to boli parné stroje, veľmi slabé a so zlým ťahom. Po pár rokoch sa tu zjavili tristodvadsiatky, ktoré už mali väčšiu silu. Pred zatvorením trate sme posielali 45 vagónov plno naložených repou. Aj rušne chodili, ale všetko sa zrušilo." A to kedysi plánovali rozšíriť trať až po Brezovú, čím by vytvorili uzol. Tento návrh však nikto nikdy neuskutočnil.

„V čase, keď som nemohol už pracovať ako výpravca, chodil som zastupovať prednostov do Starej Turej, aj Brezovú. Tam sa stal aj zvláštny prípad."

img_0131.jpg

Vtedajší prednosta mal s účtovníčkou nemanželské dieťa. Roky jej platil, aby ho neprezradila. Raz však všetko dala právnikovi a prostredníctvom súdu žiadala pravidelné príspevky na dieťa. „On sa to dozvedel a šiel sa obesiť. Na stanici boli dva sklady, jeden pracovný a v druhom boli kože na spracovanie a smrdelo tam. Tu ukončil svoj život." Dva dni hľadali nezvestného prednostu, až jeden zo zamestnancov otvoril sklad a objavil ho.

„Skončil som službu v Brezovej, na starosti som dostal trať od Bratislavy až po Púchov aj so všetkými odbočkami. Všetky tie koľaje poznám." Najväčšiu železničiarsku školu mu však dalo Vrbové. Vďaka nemu sa stal odborníkom.

Vlaky prinášali aj smrť

Niekoľko nehôd na trati Vrbové Piešťany sa skončilo tragicky. Prvý prípad, na ktorý si Vít Trandžík spomína, sa stal pri posunovaní vagónov na vrbovskej stanici. Vtedy zomrel mladý chlapec pod železnými kolesami. Smrť si počkala aj na babku z Rakovíc. Spoločne so synom prechádzali autom cez priecestie, kde ich zachytil rútiaci sa vlak. „Pod mašinu nám vbehol aj chlapec na motorke. Pri Kocúriciach zas štyria muži z Topoľčian chceli prebehnúť cez koľajisko. Skončili pod rušňom," spomína. Posledný nočný vlak do Piešťan sa stal osudným pre majora, ktorý sa vracal do kasární. „Autom vošiel do koľlají. Asi si myslel, že už nič nepôjde, tak nedal v nepozornosti nedal prednosť. Vlak len zapískal a on to asi ani nepočul."

Záujem

Traťou kedysi cestovalo veľmi veľa ľudí. Autobusy síce jazdievali, no cestujúci šli radšej lacnejšou „dráhou." Lístok z Vrbového do Piešťan stál dve koruny dvadsať halierov. „Skutočná stanica bola až v Trebaticiach. Boli tu návestidlá, nástupište. Na prejazde pri Kocuriciach mali byť elektrické zátvory. Trať sa mala predlžovať až po bývalý podnik Tesla. Naozaj by to bolo prospešné pre všetkých," neprestáva ani dnes veriť službám železnice.

Prišiel však rok 1980 a trať zrušili. Neskôr sa po revolúcii objavili myšlienky na jej obnovenie. Starí železničiari stále veria, že sa po opustených hrdzavých koľajach raz preženie dlhý nákladiak alebo aspoň obyčajný osobný vlak.

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. Miro Šatan: Nechajme deti robiť viacero športov
  3. Slováci pomáhajú s digitalizáciou školstva doma aj v zahraničí
  4. Moravák, ktorý ukázal svetu, ako sa robí „nové umenie“
  5. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné
  6. Plánujete si dokonalú rodinnú dovolenku?
  7. Martin Cígler zo Seyforu: Rast IT sektora predbieha počet odborn
  8. Byty v Rakyte s dotovanou hypotékou a zvýhodnenými cenami
  1. Na trhu jazdeniek pribudli kabriolety
  2. Slováci pomáhajú s digitalizáciou školstva doma aj v zahraničí
  3. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné
  4. Päť rád, ako si po vysokej škole nájsť vysnívanú prácu
  5. Moravák, ktorý ukázal svetu, ako sa robí „nové umenie“
  6. Miro Šatan: Nechajme deti robiť viacero športov
  7. 7 dôvodov, že investícia do bezpečnostných dverí sa vypláca
  8. Dualisti o praxi: Sme súčasťou všetkých procesov
  1. Odvážte sa vystúpiť z komfortnej zóny. Zažijete iné Chorvátsko 9 641
  2. Existuje viac spôsobov, ako znížiť mesačnú splátku na hypotéke 8 108
  3. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné 7 520
  4. Byty v Rakyte s dotovanou hypotékou a zvýhodnenými cenami 5 078
  5. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku? 4 851
  6. Ďurákovci a ich biznis: Z malého e-shopu k státisícovým tržbám 4 229
  7. Čeľustní ortopédi bijú na poplach: Pacienti potrebujú ochranu 3 313
  8. Tipy na výlety po letnom Rakúsku 2 463

Blogy SME

  1. Ján Šubák: Prepúšťanie a vysoké ceny automobilov môžu prísť oveľa skôr, ako si myslíme
  2. Jozef Sitko: Azda mi chce admin zakázať v SME publikovať? (1.)
  3. Peter Kubica: Kniha o tom, ako odbehnúť maratóny
  4. Ján Škerko: Smero-hlasácko-fašistická Hydra. Herkules, kde si?
  5. Anna Miľanová: V zálive...
  6. Ján Šeďo: "Putin dostal dve facky a povedal, že sa Ukrajine pomstí".
  7. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 28. /
  8. Silvia Smolková: Ako hasia problémy v republike naše „stopäťdesiatky“?
  1. Ján Šeďo: Americkí vojaci zaútočili na predajňu Billa vo Zvolene. 107 037
  2. Ján Šeďo: V Jasenovaci omdlievali aj vrahovia z SS, tromfli ich bývalí mnísi. 37 647
  3. Jozef Varga: Prečo nemám rád Rusko 30 259
  4. Ján Šeďo: Mrak skazy úraduje aj na severozápade Slovenska a keby len tam... 28 637
  5. Ján Šeďo: Nové ruské zbrane sú desiatky rokov pred zahraničnou konkurenciou... 28 374
  6. Ľudmila Križanovská: Zase ste nič nepochopili, pán Fico 12 838
  7. Miroslav Kocúr: Kočner a zahmlievanie okolo skutku, ktorý sa stal 7 337
  8. Ivan Bilohuščin: Igor Matovič: génius anti-intelektuálneho populizmu 7 010
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Zaspomínali aj na najkrajšie momenty prežité v klube.


2 h
Momentka z pohárového finále

O dva presné zásahy sa postaral Hecht s Kadlecom.


18m
Kondičný tréner Michal Kukučka

Počas tréningov a zápasov sledujú viac ako tisíc parametrov.


Juraj Hertel 3 h
Ilustračné foto.

Výsledok prekvapí.


TASR 20 h

Blogy SME

  1. Ján Šubák: Prepúšťanie a vysoké ceny automobilov môžu prísť oveľa skôr, ako si myslíme
  2. Jozef Sitko: Azda mi chce admin zakázať v SME publikovať? (1.)
  3. Peter Kubica: Kniha o tom, ako odbehnúť maratóny
  4. Ján Škerko: Smero-hlasácko-fašistická Hydra. Herkules, kde si?
  5. Anna Miľanová: V zálive...
  6. Ján Šeďo: "Putin dostal dve facky a povedal, že sa Ukrajine pomstí".
  7. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 28. /
  8. Silvia Smolková: Ako hasia problémy v republike naše „stopäťdesiatky“?
  1. Ján Šeďo: Americkí vojaci zaútočili na predajňu Billa vo Zvolene. 107 037
  2. Ján Šeďo: V Jasenovaci omdlievali aj vrahovia z SS, tromfli ich bývalí mnísi. 37 647
  3. Jozef Varga: Prečo nemám rád Rusko 30 259
  4. Ján Šeďo: Mrak skazy úraduje aj na severozápade Slovenska a keby len tam... 28 637
  5. Ján Šeďo: Nové ruské zbrane sú desiatky rokov pred zahraničnou konkurenciou... 28 374
  6. Ľudmila Križanovská: Zase ste nič nepochopili, pán Fico 12 838
  7. Miroslav Kocúr: Kočner a zahmlievanie okolo skutku, ktorý sa stal 7 337
  8. Ivan Bilohuščin: Igor Matovič: génius anti-intelektuálneho populizmu 7 010
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu