Začiatkom apríla čaká Trnavu celoplošná celomestská deratizácia. Aby bola účinná, treba na potkany, krysy a myši zaútočiť naraz a plánovane. S nepríjemným hmyzom a krtkom v záhrade sa ľudia zvyknú vysporiadať po svojom.
TRNAVA. Regionálny úrad verejného zdravotníctva určil termín jarnej deratizácie v rozmedzí od 1. do 15. apríla. V tomto čase ju musia vykonať tak právnické, ako aj fyzické osoby. Neobíde školy, zdravotnícke zariadenia, či zariadenia sociálnych služieb. Kto sa jej bude chcieť vyhnúť, môže dostať pokutu viac ako 1600 eur.
Zvýšený dôraz na vykonanie deratizácie sa kladie v areáloch živočíšnej výroby, potravinárskych a reštauračných prevádzkach a skladoch. Na rozloženie nástrah by nemali zabudnúť ani obyvatelia rodinných domov, či správcovia bytoviek.
„Dôležité je správne načasovanie. Potkany sú veľmi inteligentné a dokážu sa naučiť, čo je otrávená nástraha a čo bežná potrava. Deratizácia sa preto musí vykonať naraz na čo najväčšej ploche," povedala riaditeľka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave Darina Lopušná.
Deratizujú firmy aj jednotlivci
Deratizáciu môžu ľudia urobiť buď svojpomocne, alebo prostredníctvom špecializovaných firiem. Cena sa pritom odvíja od použitých prostriedkov a aj od zamorenej plochy. Priemerne je to však do dvoch eur za jednu požerovú nástrahu.
„Je to veľmi individuálne. Platí však pravidlo, že čím viac to ľudia odkladajú, tým je to drahšie," hovorí deratizátor Milan Hrabinský. Ničeniu hlodavcov a hmyzu sa venuje už dvadsaťsedem rokov, stále však má rešpekt.
„Nebojím sa, ale niekedy je táto práca nebezpečná. Potkan keď je v strese dokáže bez odrazu vyskočiť až do výšky 1,5 metra, niekoľkokrát už na mňa zaútočil," hovorí Hrabinský.
Prípravky, ktoré skutočne zaberajú, podľa neho v bežnom obchode ľudia nekúpia. Napriek tomu je ich na trhu množstvo. V ponuke internetového obchodu so záhradkárskymi potrebami sú granule, dymovnice, zrno a dokonca aj cukríky proti potkanom.
Na ničenie mravcov ponúkajú domčeky s medovou nástrahou, či špeciálnu kriedu. Krtkov by mal zo záhrady vyhnať odpudzovač, ktorý simuluje zemetrasenie.
Ľudové recepty vraj zaberajú
Ak si človek nevyberie z ponuky obchodov, môže vyskúšať recepty starých materí. „Proti mravcom sme bojovali práškom do pečiva, alebo citrónovou kôrou. Zaberá aj poliať mravenisko a cestičky kadiaľ chodia mätovým čajom," hovorí bylinkárka Paulína Hlavatá. V kuchyni vraj pomôže saponátová voda, alebo ocot.
Posekané bazové listy nasypané do nory by mali vyhnať hraboše, chodbičky sa pre krtka stanú neobývateľnými, ak do nich záhradkár naleje odstáte kyslé mlieko. Ak nechce mať slimáky na šaláte, mal by podľa bylinkárky vysadiť v záhrade rebarboru. „Slimáky sa sústredia na jej listoch," hovorí. Ľudia by však podľa nej nemali zabudnúť, že pri „babských" receptoch zohráva veľkú úlohu aj viera v úspech použitej metódy.
