Aj kvôli maminej paradajkovej polievke a morke, ktorú vie pripraviť snáď na tisíc spôsobov.
TRNAVA. Rozhodujúcim momentom v jeho živote bolo stretnutie s učiteľom gitary, Štefanom Slezákom, ku ktorému ho zobral jeho otec. Mal vtedy iba osem rokov. „Najskôr sme išli do kina Hviezda na film s francúzskym hercom Pierrom Richardom. Potom sme navštívili pána Slezáka," zaspomínal Robo Opatovský.
Otestoval ho, či má hudobné nadanie, sluch, rytmus, respektíve či v ňom koluje krv muzikanta. Pozitívny nález mu ukázal cestu, po ktorej kráča dodnes. Od tohto momentu sa začal venovať hudbe, hre na klasickú gitaru.
Rozhodoval sa medzi džudom a gitarou
Ako osemročný sa musel rozhodnúť. Hudba alebo šport. „Bol som športový typ, vedel som dobre behať, za čo som dostal množstvo odznakov zdatnosti (smiech). Venoval som sa aj džudu, no musel som si vybrať. Jednoznačnú prevahu nakoniec získala gitara," potvrdil. Na základnej škole patril vždy k tým lepším. Svedomito sa pripravoval, bol vraj veľký poctivec.
Počas minuloročného odovzdávania ocenení Krišáľové krídlo.
Hudobná a telesná výchova patrili k jeho najobľúbenejším predmetom, no triádu- matematika, fyzika, chémia už tak veľmi neobľuboval. Veľmi ho potešilo, keď zistil, že s týmito predmetmi sa už na konzervatóriu nestretne.
„Aj konzervatórium som úspešne zvládol, urobil som si aj dvojročné pedagogické minimum. Vďaka nemu môžem hru na gitaru aj vyučovať. Či už súkromne alebo na niektorej ľudovej škole," povedal spevák.
Hrával po kaviarňach už ako študent
Na gitare som cvičil až šesť hodín denne. Už počas konzervatória si zvykol privyrábať ako muzikant v kaviarňach. Chcel byť vraj finančne nezávislý od svojich rodičov.
V súčasnosti hrá na klasickej gitare, ale väčšinou iba pre vlastné potešenie, respektíve doma, keď komponuje nové skladby. „Doma mám päť gitár. Jedna z nich je presne tá istá, na akej hráva spevák Sting. Tá patrí medzi moje najobľúbenejšie," uviedol.
Takmer rok strávil v ďalekom Japonsku
Bolo to jeho najdlhšie obdobie, prežité v zahraničí. V krajine vychádzajúceho slnka vystupoval v istom klube. Japonci sú vraj veľmi otvorení ľudia, ktorí okamžite dajú najavo, čo sa im páči a čo nie. „Po čase som mal už vlastné publikum, no ťahalo ma to stále viac a viac domov. Chcel som totiž pokračovať vo svojej rozbehnutej kariére, písať vlastné skladby, vydávať albumy. A to sa mi aj nakoniec podarilo," potvrdil.
Z Japonska si toho priniesol veľa. „Pozitívne myslenie a pokoru som po príchode domov pociťoval asi najviac. Aj interiér môjho domu ovplyvnila východoázijská kultúra. Tento rok sa chystám do Spojených štátov, chcel by som navštíviť Thajsko, no mojou vysnívanou krajinou je Austrália či Nový Zéland."
Robo je producentom, skladateľom a vydavateľom Marošovho debutového CD.
Každé vystúpenie je pre neho zážitkom
Robo je muzikant všetkými zmyslami. Nezáleží vraj na tom, či vystupuje na koncerte, plese alebo na firemnej akcii. Každé z nich je pre neho zážitkom a preto vždy spieva na sto percent. „Píšem si aj vlastné skladby, a to bol hlavný dôvod, prečo som sa prihlásil do Eurovízie," prezradil. So svojou skladbou Prší, vyhral najskôr semifinálové kolo a vo finále obsadil šiestu priečku. „Je to intímna, komorná skladba, žiadny komerčný hit. Venoval som ju svojej nastávajúcej manželke Katke."
V Trnave žijú jeho rodičia
V súčasnosti býva spevák Robo Opatovský neďaleko Bratislavy. V máji chystá svadbu so svojou priateľkou Katkou, s ktorou chcú mať vraj veľa detí.
Trnavu navštevuje pravidelne. Už len kvôli rodičom, ktorí tu stále bývajú. Najradšej má paradajkovú polievku svojej mamy. Vo varení sa jej vraj málokto vyrovná. „Na rodné mesto mám strašne veľa spomienok. Rád sa sem vraciam. Telom aj dušou som stále „Trnafčanom" a tak to aj navždy ostane," uzavrel.
