Článok pokračuje pod video reklamou
TRNAVA. Pomoc blízkemu, vlastné presvedčenie, zvedavosť či jednoducho chuť pomôcť. Aj to sú dôvody, pre ktoré chodia dobrovoľní darcovia krvi do Fakultnej nemocnice v Trnave. Na pracovisku Národnej transfúznej služby bolo rušno aj v utorok okolo poludnia.
„Teraz som tu už asi pätnásty krát. Snažím sa, aby mi to vyšlo aspoň párkrát do roka," hovorí tridsiatnik Alan Bočkay a drží si ruku s vatovým vankúšikom a náplasťami. Prvý raz bol darovať krv v devätnástich s najlepším kamarátom. „Bolo to z presvedčenia. Odvtedy sa odberov nazbieralo, po desiatich som dostal aj prvú Janského plaketu," spomína si. Má „Áčko", jednu z najrozšírenejších krvných skupín na svete.
V evidencii trnavskej transfúznej služby je z minulého roku viac ako šesťtisíc darcov. Ročne tu urobia okolo 11-tisíc odberov, spolupracujú s Červeným krížom, veľkými podnikmi i strednými školami. „Nikdy sme neodmietli žiadneho darcu z dôvodu, že by bol krvi prebytok, alebo že sme na odber nemali prostriedky," hovorí vedúca lekárka Národnej transfúznej služby MUDr. Adriana Vopátová, PhD. Na jej pracovisko chodia darcovia nie len z Trnavy a okolitých obcí, ale aj z Galanty, či Piešťan.
Veľké akcie lákajú prvodarcov
Valentínska kvapka krvi, ktorej štrnásty ročník sa skončil pred pár týždňami, prilákala v Trnave viac ako sedemsto darcov. Po prvý krát sa práve počas troch februárových týždňov rozhodlo darovať krv 118 ľudí. „Darcov priťahujú medializované akcie, pomáha to najmä v dovolenkových a letných obdobiach kedy je odberov menej," hovorí Vopátová.
Krv môže pritom darovať každý človek starší ako 18 rokov, ktorý je úplne zdravý, neberie lieky a jeho hmotnosť je viac ako 50 kilogramov. Na „transfúzke" vyplní dotazník a najprv mu zoberú malú vzorku na vstupné vyšetrenia. „Kontrolujeme aj parametre krvného obrazu. Darovať krv môže len ten, kto darovaním nepoškodí sám seba," vysvetľuje Vopátová.
Zvedavosť aj strach
Na svoj prvý odber prišiel v utorok aj Jozef Farský. „Chcel som zistiť akú mám krvnú skupinu," povedal so smiechom pred dverami ambulancie, kde sa robia vstupné vyšetrenia. Po nich sa občerstvil a sprevádzaný sestričkou sa usadil do odberového kresla. „Teraz vám dám do ruky loptičku, ktorú budete stláčať," povedala sestra, zručne mu ruku vydezinfikovala a napichla žilu.
Množstvo krvi pri jednom odbere je asi 450 mililitrov, do špeciálneho vaku natečie za sedem až desať minút. Takéto množstvo by nemalo byť pre zdravý organizmus zaťažujúce. „Minulý rok sme začali robiť aj separátorové odbery. Pomocou prístroja odoberieme len špecializovanú zložku krvi, ktorú pacient potrebuje," povedala Vopátová.
„Prvý vpich bolel, bol to taký iný zásah do organizmu, zvláštny, nedá sa to porovnať s ambulantným odberom," povedal po darovaní krvi Jozef. Bol zvedavý ako to celé prebieha, trochu sa však bál, že by mohol zamdlieť. „Budem chodiť darovať pravidelne, chytilo ma to," uzavrel.
Darovať sa dá aj na meno
Pravidelných darcov krvi väčšinou nezaujíma, kto ich krv dostane. „Prídu, lebo chcú pomôcť. Darujú časť zo seba a patrí im za to vďaka," hovorí Vopátová. Darovať krv sa však dá aj na meno konkrétnej osoby. Podľa skúsenej lekárky tak ľudia robia najčastejšie pri veľkých nešťastiach, alebo v prípade mladých onkologických pacientov.
„Ak príde darovať krv štyridsať ľudí je jasné, že nebudú mať rovnakú krvnú skupinu ako pacient. K nemu sa však dostane štyridsať konzerv skupiny, ktorú potrebuje," vysvetlila Vopátová.
„Títo ľudia prídu a zachránia život niekomu, koho nikdy v živote nevideli," povedala Vopátová. Ako dodala, krv sa podáva naozaj iba v ohrození života a náhradu za ňu ešte nikto nevymyslel.
