Sobota, 28. máj, 2022 | Meniny má Viliam

Archeológia úplnú pravdu nikdy nevypátra

„Od malička sa rád rýpem v zemi," hovorí archeológ a riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský. Jeho nálezy v Trnave, ale aj v celom regióne odhalili aspoň časť dosiaľ neznámej histórie.

Jozef Urminský, archeológ a riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci.Jozef Urminský, archeológ a riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci. (Zdroj: RASŤO PIOVARČI)

„Od malička sa rád rýpem v zemi," hovorí archeológ a riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský. Vyštudoval Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne a po jej skončení pracuje od roku 1999 v múzeu. Jeho nálezy v Trnave, ale aj v celom regióne odhalili aspoň časť dosiaľ neznámej histórie.

Čo všetko vie archeológ určiť z jedného nálezu alebo črepiny?
Pri náhodnom náleze jedného fragmentu keramickej nádoby sa nie vždy podarí z tohto nálezu niečo vyčítať. Ak ide o úlomok atypický, príliš malý, bez vedľajších charakteristických znakov, nie je ho možné časovo zaradiť. Ale ak sa podarí objaviť úlomok, ktorý je typickým reprezentantom určitého kultúrneho prúdu, dá sa z neho zistiť veľa. Svojou charakteristickou výzdobou, tvarom nádoby, keramickou masou môžeme určiť presnú kultúru, v ktorej vznikol, zaradiť ho do tvarovej škály nádob typických pre dané obdobie, či bol predmet vyrobený na hrnčiarskom kruhu.

Ale napríklad aj spôsob a druh spracovanej hliny, či technológia vypaľovacieho procesu. Študenti archeológie sa preto v rámci štúdia musia naučiť typológiu hnuteľných i nehnuteľných pamiatok, charakteristických pre každý kultúrny prejav od praveku až do novoveku. V každom prípade je mylné domnievať sa, že jeden keramický zlomok nájdený na poli už indikuje na danom mieste archeologické nálezisko. Nálezov musí byť viac, aby sa s určitosťou mohlo povedať, že naozaj ide o archeologickú lokalitu.

SkryťVypnúť reklamu

hrnce.jpg

Môže archeológ vôbec vôbec preniknúť pri výskume určitého obdobia do myslenia vtedajších ľudí?
Samozrejme, že myslenie ľudí je nadstavbová sféra každej kultúry a tá je veľmi ťažko postihnuteľná, najmä ak nálezy sú príliš fragmentárne alebo torzovité. Archeológia si často pomáha analógiami z prostredia domorodcov žijúcich v zabudnutých častiach sveta, kde rozvinutá civilizácia ani globalizácia dosiaľ neprenikli.

Takéto postupy archeológovia praktizujú najmä pri obdobiach praveku, kde chýbajú písomné pramene, ktoré by ozrejmovali vtedajšie zvyklosti a myslenie ľudí. V prípade archeológie stredoveku je prienik do myslenia stredovekého človeka oveľa jednoduchší, pretože existuje veľa autentických písomných prameňov, odkiaľ je možné získať základný obraz konkrétnej doby.

SkryťVypnúť reklamu

Poznáme dnes našu minulosť dostatočne alebo sa pod pod zemou ukrývajú ešte veci, ktoré by mohli možno aj radikálne zmeniť dejiny Slovenska?
Ťažko povedať, či by práve radikálne mohli zmeniť dejiny. Mnohými novými poznatkami za posledných päťdesiat rokov sa viackrát menili a prepisovali učebnice dejepisu aj vďaka novým archeologickým objavom. Najmä v otázke etnogenézy človeka je možné očakávať veľké, ba až prevratné objavy. To sa týka napríklad aj paleolitického osídlenia Slovenska v staršej dobe kamennej, kde nás zrejme ešte čaká veľkých objavov.

Mýli sa súčasná archeológia? Nakoľko používa v dnešnom spoznávaní tiež dohady a predpoklady?
Tu je treba mať na pamäti, že archeológia nie je hľadaním pravdy, ale v prvom rade faktov. Napríklad nájdete počas výskumu honosne vybavený hrob a teraz máme viacero možností, ako ho interpretovať. Úplnú pravdu alebo úplný obraz o myslení, pohnútkach a zvykoch ľudí už nikdy nezistíme, no môžeme sa pravde reálne priblížiť. A to vtedy, ak dôkladne vyhodnotíme nálezovú situáciu, zanalyzujeme všetky predmety, kostrové pozostatky a hlinu, ktorou bol hrob zasypaný.
A či sa archeológia môže mýliť? Samozrejme, že úroveň nášho poznania o živote ľudí pred dávnymi rokmi je dnes iná, ako pred osemdesiatymi rokmi. Najmä v odbornej literatúre z dnešného a dávnejšieho obdobia badať, ako sa pohľady na rôzne kultúry a civilizácie vyvíjali. A nájdete v nich aj veľa omylov.
Preto nie je vylúčené, že aj naše poznanie sa bude v ďalekej budúcnosti hodnotiť sčasti ako mylné. A to najmä vďaka tomu, že budú iné nové technológie, vedecké postupy, ktoré získajú z nálezových situácií oveľa viac ako dnes my. Preto archeológia často používa slová ako predpoklad, domnienka či teória.

SkryťVypnúť reklamu

Ako postupuje archeológ v prípade nálezov rôznych anomálií, ktoré v danej dobe i území nemajú čo robiť?
Osobne som bol raz svedkom situácie, kedy archeológ - pedagóg na školskom archeologickom výskume vytiahol z objektu z obdobia mladšej doby kamennej, zlomok keramickej nádoby z doby rímskej. Bez toho, aby sa zamýšľal nad tým, ako sa tam tento predmet mohol dostať, ho odhodil na haldu vykopanej hliny so slovami: „Toto tu nemá čo robiť!"
To je však prípad, ktorý nie je typickým príkladom zaobchádzania s anomálnymi nálezovými situáciami. Každý archeológ by sa mal snažiť dokumentovať nálezové situácie tak, aby aj neobvyklé nálezové situácie mohli s odstupom času podrobiť revíznemu výskumu jeho nasledovníci.

arche1.jpg

Pracuje v súčasnosti archeológia aj s niektorými nevedeckými metódami? Berie sa do úvahy aj možný vplyv na ľudstvo prostredníctvom mimozemských civilizácií ako to tvrdí napríklad Däniken?

Medzi nevedecké metódy možno zaradiť hypnózu, hľadanie pomocou virgule (prútika) a podobne. Tieto postupy sa naozaj z času načas objavia aj v serióznych vedeckých archeologických štúdiách. Napríklad pri hľadaní jedného z našich vierozvestcov Metoda alebo pri rekonštrukcii nezvyčajných rituálnych pohrebov v jaskyni Bíčí skála na Morave bola použitá hypnóza, pri ktorej sa médium dostalo na miesto nálezu a pokúšalo sa stojac v inkriminovanom priestore prostredníctvom autentických archeologických nálezov preniesť do okamihu konkrétnej udalosti v dávnej minulosti.
Tieto pokusy však nikdy neboli prezentované ako vedecké, ale iba ako určité alternatívne možnosti, ktorými môžeme poodhaľovať minulosť. Názory archeológie sú v otázkach mimozemských civilizácií či v zásahoch vyššej moci dosť opatrné a konzervatívne. Všeobecne sa neodmietajú, postupne sa zbierajú priame dôkazy, no stále to nie je dosť na vyrieknutie jednoznačného stanoviska.

Sú u nás v regióne nálezové situácie, ktoré nevedia archeológovia vysvetliť? Sú v regióne lokality, o ktorých ešte nevieme veľa?
Iste, je toho veľa, čo by sme chceli vedieť, no stále nevieme. Tak napríklad, pravý význam ohradených kruhových areálov v prostredí neolitických kultúr, ako zaniklo ústredné hradisko nad Smolenicami na Molpíre a kde jeho obyvatelia pochovávali svojich zosnulých? Aké bolo postavenie slovanskej osady v Trnave vo vzťahu k centrálnemu hradisku v Majcichove, kde presne stál hrad Abraháma Ruffa v osade Bin, neskoršom Červeníku.
Asi každá obec ukrýva v sebe dostatočne veľa tajomstiev, a teda asi tak skoro sa ani nebudeme môcť uspokojiť s tvrdením, že o minulosti každej z nich toho vieme dosť.

urminsky2.jpg

Opravujú dnes archeológovia chyby minulosti? Je známy v našom regióne nejaký výrazný omyl?
Ako som už povedal, archeológia ako veda sa vyvíja a novými postupmi, technológiami súčasní archeológovia získavajú oveľa viac poznatkov ako ich kolegovia v minulosti. Omylov sa vždy a všade nájde dosť. Napríklad medzi Hlohovcom a obcou Šulekovo sa dnes v koryte rieky Váh nachádzajú veľké drevené koly zo starého dreveného mosta. Tradícia a ústne podanie o nich vravela, ako takzvanom mlynárskom moste, ktorý si hlohovskí mlynári postavili v 19. storočí, aby sa mohli dostať k svojim mlynom na druhom brehu rieky.
Naopak, veľmi seriózne dielo, staršie vysokoškolské skriptá pre budúcich architektov z 80. rokov 20. storočia o týchto drevených zvyškoch písali, ako o pozostatkoch mosta z doby rímskej.
Pred piatimi rokmi sme urobili dendrologický výskum týchto driev a zistili, že drevo použité pri výstavbe mosta bolo zoťaté a osadené do dna rieky okolo roku 1640, teda v čase blížiaceho sa tureckého nebezpečenstva.

Aký silný je vplyv politiky na archeológiu a výskum?
V minulosti bol veľmi silný. Najmä v období budovania socializmu bola veľmi rozvinutá archeológia skúmajúca etnogenézu Slovanov, ich príchod na naše územie a ďalšie napredovanie ústiace do štátneho útvaru Veľká Morava. Každý vedel, že sa týmto deklaruje slovanská vzájomnosť spriatelených národov, Poliakov, Čechov a Slovákov k Rusom a Sovietskemu zväzu.

Dnes tieto trendy u nás už nie sú také výrazné, i keď archeológia včasného stredoveku má u nás neustále vysoký kredit a po objave nálezov zo slovanského hradiska v Bojnej sa opäť dostáva do povedomia najmä laickej verejnosti.

Nakoľko škodia a pomáhajú výskumu v teréne amatérski archeológovia svojimi výskumami?
Súčasná legislatíva na Slovensku chápe prácu amatérskych archeológov ako trestnú činnosť. Tu však treba striktne rozlišovať úmysly, s akými ľudia na archeologické náleziská prichádzajú. Či chcú pomôcť pri skúmaní dávnej minulosti alebo sa vyhľadávaním archeologických nálezov chcú iba nezákonne obohatiť. Profesionálni archeológovia sa tak dostávajú veľakrát do nezávideniahodnej situácie. Na jednej strane chcú mať prehľad o práci tých, ktorí nelegálne doslova vykrádajú archeologické lokality, na strane druhej porušujú zákon, pretože o ich činnosti vedia a aj napriek tomu to neohlásia polícii.

Aj do múzeí chodievajú ľudia ponúkať na predaj rôzne archeologické nálezy. Pravda, nemôžeme im vyvrátiť ich tvrdenie, že predmet našli niekde na povale u starých rodičov, i keď je na prvý pohľad evidentné, že ide o vykopaný archeologický nález. Ak človeku povieme, že takýto predmet je majetkom štátu a mal by ho riadne odovzdať, pravdepodobne sa už nikdy u nás neobjaví a my tak definitívne stratíme možnosť dostať sa k týmto nálezom z prvej ruky.

Sú však aj ľudia, ktorých archeológia baví ako hobby. S nimi často spolupracujeme a výsledky ich práce bývajú veľakrát vynikajúce a porovnateľné s profesionálnymi archeológmi.

Vykrádači nám postupne odnášajú a predávajú minulosť do súkromných zbierok.
Vykrádanie archeologických nálezísk je veľkým problémom nielen na Slovensku. Na ministerstve vnútra už bola zriadená emailová schránka pre hlásenie trestnej činnosti súvisiacej s vykrádaním archeologických lokalít. Tu je možné poukázať na jednotlivé osoby, ich nelegálnu činnosť napríklad s detektormi kovov na archeologických lokalitách a podobne.

Náleziská sú pritom z roka na rok čoraz viac vystavené neodborným zásahom zo strany hľadačov. A to nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech či Rakúska.

V takmer každej obci rozprávajú starí ľudia o tajných únikových chodbách. Sú podzemné chodby skutočnosť alebo výmysel?
Všeobecne existencia podzemných priestorov bola vždy zahalená mýtmi. Skutočnosť býva často prikrášľovaná podľa potreby a invencie ich interpretov. K tejto téme sa už veľa diskutovalo, ale v napríklad v prípade Hlohovca je ich existencia nespochybniteľná.

Chodby naozaj sú a jestvujú, len výrazná stavebná činnosť po druhej svetovej vojne mnohé z nich porušila, v horšom prípade zničila. Vie sa napríklad o chodbe z hlohovského hradu, z pivníc mesta, z františkánskeho kláštora. Slúžili ako dočasné úkryty, aj ako únikové cesty v časoch rôznych nepokojov. V Hlohovci vznikali v 15., no najviac v 16. storočí.

Mýtom však je napríklad tvrdenie, že chodby viedli z hradu popod Váh do Šulekova a k leopoldovskej pevnosti. Jednak by išlo o technicky ťažko zrealizovateľný projekt, a tiež nebolo zmyslom hĺbiť príliš dlhý tunel, ktorý by prekonával výškový rozdiel vyše sto metrov.

To isté platí aj v prípade Trnavy, kde sa udržiava tradícia podzemných tunelov vedúcich až do Bieleho Kostola.

Je lepšie, ak história ostane trocha "zahmlená" alebo by mali ľudia poznať úplnú pravdu?
Zahmlievanie histórie vždy bolo a bude a to z rôznych dôvodov, ale archeológia k takémuto počíňaniu priame dôvody nemá. Iba ak by bolo potrebné sčasti utajiť významnú archeologickú lokalitu z dôvodu jej ochrany pred vykrádačmi. Osobne som takto postupoval raz a to v minulom roku 2008.

Koncom januára sme objavili v Trnave na stavenisku v Jeruzalemskej ulici poklad strieborných mincí zo 14. storočia. Vzácny nález sme však medializovali až od týždeň neskôr, keď bolo nálezisko v blízkosti objavu dôkladne preskúmané a mince vyzdvihnuté z objektu.

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách
  2. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  3. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov?
  4. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných
  5. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná!
  6. Bratislavský realitný trh oživí GALVANIA rezidencie
  7. Slovenských tridsiatnikov láka zakladanie fondov
  8. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu
  1. Poškriabali vám auto, keď ste niekde parkovali?
  2. Ako si vyberať pohodlnú obuv nielen do práce? Toto sú naše tipy!
  3. Agresívne brzdenie alebo poistný podvod? Mal palubnú kameru!
  4. Darček na Deň detí? Repasovaný telefón môže byť skvelou voľbou
  5. Zdravé zateplenie za jeden deň: čo neviete o fúkanej izolácii
  6. Wüstenrot minulý rok úspešne naštartoval nový obchodný model
  7. Dve zľavy na jedného: Toto predĺženie v PLANEO je vaša šanca!
  8. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  1. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných 14 724
  2. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu 6 416
  3. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete? 6 351
  4. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov? 5 606
  5. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom! 2 011
  6. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 1 851
  7. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách 1 817
  8. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie 1 304

Blogy SME

  1. Miro Jankes: Májový výber (2022)
  2. Helena Smihulova Laucikova: Májové snenie
  3. Miriam Studeničová: Nepremeškajme jedinečný deň – 30. máj!
  4. Peter Slamenik: Špeciálna amnestia
  5. Štefan Vidlár: Navrácený syn
  6. Věra Tepličková: Revolúcia zamatová versus za/Matovičová
  7. Kristína Behúňová: Bikepacking po španielsky: Z Valencie cez Castilla-La Mancha
  8. Jano Richter: Motoristické hody tohoto víkendu - Indy500, Monako, Nordschleife24 ...
  1. Ján Valchár: Bitka pri Cušime, Admirál Kuznecov alebo dve frašky ruskej flotily 9 869
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 9 650
  3. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 4 794
  4. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa 4 158
  5. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 2 871
  6. Jana Melišová: Oplatí sa žiť na dlh? 2 770
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám? 2 684
  8. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 2 559
  1. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  2. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  4. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  5. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  7. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  8. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Ilustračné foto.

V Piešťanoch po dvojročnej prestávke opäť vo veľkom štýle otvoria letnú kúpeľnú sezónu.


SITA 5 h

Auto prešlo z neznámych príčin z cesty, prevrátilo sa na bok a skončilo v zalesnenom poraste.


TASR 8 h
Ilustračná foto.

Obce v susedstve Trnavy sa myšlienkou cyklistického prepojenia zaoberali už od roku 2008.


SITA 10 h
Ilustračné foto.

Polícia upozorňuje tínedžerov, že aj ako užívatelia sociálnych sietí sú trestnoprávne zodpovední za to, čo zverejňujú, aj keď ide o virtuálny svet.


SITA 27. máj

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prípadom sa zaoberá mestská polícia aj sociálne oddelenie.


27. máj

Prezident námestovského klubu je presvedčený, že na Oravu budú ostatné mužstvá spomínať len v tom dobrom.


27. máj

Festival Pohoda tento rok oslávi 25. výročie svojho založenia.


25. máj

Polícia prípady vyhodnotila ako priestupok proti majetku.


10 h

Blogy SME

  1. Miro Jankes: Májový výber (2022)
  2. Helena Smihulova Laucikova: Májové snenie
  3. Miriam Studeničová: Nepremeškajme jedinečný deň – 30. máj!
  4. Peter Slamenik: Špeciálna amnestia
  5. Štefan Vidlár: Navrácený syn
  6. Věra Tepličková: Revolúcia zamatová versus za/Matovičová
  7. Kristína Behúňová: Bikepacking po španielsky: Z Valencie cez Castilla-La Mancha
  8. Jano Richter: Motoristické hody tohoto víkendu - Indy500, Monako, Nordschleife24 ...
  1. Ján Valchár: Bitka pri Cušime, Admirál Kuznecov alebo dve frašky ruskej flotily 9 869
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 9 650
  3. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 4 794
  4. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa 4 158
  5. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 2 871
  6. Jana Melišová: Oplatí sa žiť na dlh? 2 770
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám? 2 684
  8. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 2 559
  1. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  2. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  4. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  5. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  7. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  8. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu