TRNAVA. Chorvátskemu dramatikovi Mirovi Gavranovi sa otvorila cesta do sveta divadla pred dvadsiatimi šiestimi rokmi. V tom čase odohrali herci na doskách drámu Kreonova Antigona. Inscenácia zobrazovala politicko-sociálne vzťahy a Miro Gavran sa vďaka nej preslávil v mnohých divadlách na celom svete.
Najobľúbenejšou témou je vzťah muža a ženy
Dnes, v dvadsiatom prvom storočí, zaostruje chorvátsky dramatik na celkom iné témy. V satirických príbehoch rozoberá vzťahy medzi mužom a ženou, ktoré sú podľa neho najobľúbenejšou témou divákov na celom svete.
„Vzťah medzi mužom a ženou sa vo veľkej miere podobá všetkým ostatným vzťahom, no predsa je výnimočný. A keďže ja mám svojich hrdinov rád, obhajujem pred divákmi obe strany, mužov, aj ženy. Obe pohlavia chcem ukázať v pozitívnom svetle," hovorí dramatik. Gavranove inscenácie Všetko o ženách, Všetko o mužoch alebo Papučiari sú príkladom takýchto vzťahov. Už niekoľko rokov sa hrajú v mnohých slovenských, ale aj svetových divadlách.
Umelec tvorí podľa citového rozpoloženia
„Aj najväčší dramatik sveta, Shakespeare, písal vážne drámy a komédie. Tak, ako v živote každého umelca, aj v mojom, sa vyskytujú vážne chvíle. Momentálne však prežívam životné obdobie s komickým nádychom. Všetko, čo umelec vytvorí, záleží predovšetkým od jeho citového rozpoloženia," objasňuje Miro Gavran. Chorvátsky dramatik sa aj na Slovensku preslávil najmä vďaka svojim komorným hrám. „Okrem nich som napísal aj divadelné hry pre väčší počet hercov, tie sa však v divadlách hrávajú menej, pretože sú finančne nákladnejšie," hovorí.
Svoju lásku spoznal na akadémii
Trnavský Gavranfest odštartoval inscenáciou Papučiari, v ktorej si jednu z troch hlavných úloh zahrala manželka Mira Gavrana, Mladena. „S manželkou sme sa spoznali ešte na akadémii, kde som študoval dramaturgiu a ona herectvo. Láska sa medzi nami zrodila až vo chvíli, keď Mladena nastúpila do divadla, v ktorom som pracoval," spomína dramatik a dodáva, že vždy obdivoval herecké umenie svojej manželky. Práve preto ju s obľubou obsadzuje vo svojich hrách.
Do slovenského Ríma sa vždy rád vracia
Miro Gavran má k Trnave veľmi blízko. Jeho rodné chorvátske mesto sa tiež volá Trnava a aj preto sa sympatie dramatika voči slovenskej Trnave zrodili už na začiatku. „Keď som o tomto slovenskom meste počul prvýkrát, hneď ma zahrialo pri srdci," hovorí. Každý príchod do Trnavy je pre neho aj stretnutím s priateľmi. „Počas mojich návštev tohto mesta som spoznal mnoho skvelých ľudí. Aj preto sa sem rád vraciam."
Dramatik, ktorý pozná Buenos Aires, Moskvu, Paríž, či Londýn, tvrdí, že skutočne významné mestá majú päťdesiat až stotisíc obyvateľov. „Vo veľkých mestách nemajú ľudia ten správny životný rytmus. Aj Atény mali v dobe svojho najväčšieho rozmachu, za čias Perikla či Sofokla, len dvadsaťtisíc obyvateľov. V žiadnom inom meste však nebolo toľko významných ľudí, ako práve tam." Práve toto je podľa neho dôkazom, že aj malé mestá sú zdrojom veľkých umeleckých hodnôt. Miro Gavran však dodáva, že práve divadlo je to, čo činí mesto skutočným mestom. „Divadlo, to je srdce každého mesta. To trnavské, mám veľmi rád, cítim sa v ňom skvelo. Je to divadlo, v ktorom som zažil veľmi dobré predstavenia."
