drese Hlohovca patrí dlhšiu dobu k oporám mužstva Ľubomír Bočkay. Rodák zo „slovenského Ríma" by bol rád keby sa Trnava zachránila.
HLOHOVEC. Susedské derby lepšie zvládli domáci hádzanári a gólové vedenie si udržali až do konca zápasu. „Bol to skvelý športový zážitok. Je to derby a vždy sa bude bojovať, kto bude držať prím v západoslovenskom regióne. Mestá sa nachádzajú veľmi blízko. Mňa ako Trnavčana teší, že sme vyhrali, aj keď som na druhej strany barikády," povedal po zápase Ľubomír Bočkay, ktorý však v sebe nezaprel lokálpatriota.
Na rodnú zem sa len tak ľahko nedá zabudnúť. „Hádzaná v Trnave je moja srdcová záležitosť. Vyrastal som tam, poznám všetkých chalanov, s viacerými som hrával. Mám ich rád a občas sa chodím pozrieť aj na tréningy. Ako Trnavčan chcem, aby sa zachránili v extralige a Hlohovec nech skončí do štvrtého miesta. To je môj sen," priblížil svoje predstavy Bočkay.
Trnavskú halu pozná lepšie než hociktorú inú, ale miesto na špehovanie svojich protivníkov vraj nehľadal. „Navzájom sa poznáme natoľko, že netreba špehovať súperove tréningy. Oni vedia, čo sú moje silné a slabé stránky. Poznáme sa dokonale, ale moji spoluhráči to dnes zvládli lepšie a trochu nám prialo aj šťastie. Prehrali sme v Trnave, tak teraz sme im to oplatili," vyjadril sa dvadsaťosemročný ľavák.
Plná hala bola dôkazom, že na zápas sa tešili diváci nielen z Hlohovca, ale aj okolia a pred halou stáli aj autá s trnavskou značkou. Zápas mal príchuť aj z pohľadu hráčov, ktorí sa pred stretnutím podpichovali. „Určite tam boli nejaké „hecovačky" s kamarátmi z Trnavy. Bez toho by to nemohlo byť. Vyrastáme odmalička spolu, tak prečo by sme sa nemali podpichnúť. Ešte si aj denne voláme," povedal a na záver s utiahnutým hlasom dodal: „Martin Turanský je môj brat. To netreba viac komentovať."
