HLOHOVEC. Rôzne druhy slovenských chrobákov predstavuje výstava Tajomstvá našich chrobákov. Pripravilo ju Vlastivedné múzeum v Hlohovci a trvá od 25. februára do konca marca.
Nikto nevie, či chuť na sex naozaj zvyšujú
Známe afrodiziakum, španielske mušky, sú v skutočnosti pľuzgierniky lekárske. Žijú aj u nás a pre človeka predstavujú i nebezpečenstvo. Ich telo totiž obsahuje jed kantaridín. Pre človeka je smrteľná dávka už 0.03 gramu, čo je niekoľko desiatok kusov.
„V stredovekom Taliansku z tvrdých krídel týchto chrobákov vyrábali Medicijovci jed, ktorým trovili nepohodlných ľudí," vysvetľuje Branislav Varga z Vlastivedného múzea v Hlohovci. Jed dokáže zabiť psa aj mačku, na zajace a ježe naopak zas neúčinkuje. Pľuzgierniky sú poslami jari, v okolí Hlohovca sa objavujú už vo februári. Ich telo je kovovo lesklé a pripomína metalízu. Majú rôzne odtiene zelenej, modrej i fialovej farby. To, či skutočne vplývajú na sexualitu človeka však dodnes nikto nedokázal.
Tieto chrobáky sú vývinovo viazané na osamelé včely a kobylky. Ich larvy sa na nich priživujú. Preto samičky kladú obrovské množstvá vajíčok, lebo len veľmi málo z nich sa dožije štádia dospelosti.
Fuzáč ako symbol ochrany prírody
Nápadné chrobáky s nápadne veľkými tykadlami sú fuzáče. V slovenskej prírode ich žije až 220 druhov. Medzi nimi je niekoľko vzácnych druhov, ktoré sú atraktívne pre zberateľov. „Fúzač alpský sa stal symbolom ochrany prírody. Žije v stredných nadmorských výškach, v bučinách, ale dnes je už na ústupe," vysvetľuje Varga. Samčeky majú tykadlá dlhšie než telo. Napádajú choré stromy a pomáhajú ich rozkladu a postupnému zániku.
Fúzač z Tatranskej Lomnice.
Záhadu studeného svetla sme neodhalili
Zložitou chemickou reakciou luciferínu a luciferázy vyrábajú svietivky najúspornejšie svetlo na svete. Má stopercentnú účinnosť s nulovými stratami. „Naše žiarivky premieňajú väčšinu energie na teplo a len asi desať percent na svetlo," doplnil Varga. Ak by vedci prišli na princíp svietiviek, získali by oveľa lacnejšiu energiu.
Na Slovensku žijú tri druhy svätojánskych mušiek. Žiadny iný hmyz u nás nesvetielkuje. Prostredníctvom svetla medzi sebou komunikujú. „Samička vyzerá skoro ako larva a žije v tráve. Samček lieta a aby sa navzájom spoznali, dávajú si znamenia pomocou svetelných signálov. Každý druh má svoj vlastný kód. Nikdy sa nespária rôzne druhy," vysvetlil.
Svietivky dlho v prírode neprežijú. Počas teplých júnových a júlových nocí zažiaria, založia potomstvo a zahynú. Vedci sa domnievajú, že dospelé jedince neprijímajú žiadnu potravu, ale žijú z tukových zásob.
Výstava predstavuje i jeden unikát. Hlohovčan Tibor Spevár pred 14 rokmi v Číne objavil nový druh chrobáka. Po ňom dostal aj pomenovanie a opísala ho i odborná literatúra. „Za každým chrobákom sa ukrýva nejaký zážitok a príbeh," objasnil Spevár.
V súčasnosti je na Slovensku podľa zákona chránených 114 druhov. Pokuty za ich ohrozenie a usmrtenie sú do výšky 5000 korún.
