PIEŠŤANY. Znemožniť všetkých hodnostárov, zrušiť nadradenosť mužov nad ženami, ale tiež zosmiešňovanie rôznych obradov umožňovali ľuďom posledné tri dni fašiangového obdobia. Svet si vtedy obrátili akoby naopak.
„Muži a mládenci vykonávali obchôdzky prezlečení za rôzne masky, či už zvieracie alebo aj ľudské," hovorí etnologička balneologického múzea v Piešťanoch Jarmila Hluchová. Najmä dedinčania sa preobliekali za medveďov a kozy. Ženy brali na seba podobu mužov, tí zase naopak zoženšteli. Vyzerali ako staré Cigánky a prespanky.
„Obľúbená bola maska - slameník. Tieto zábavy vrcholili počas posledného fašangu, čo boli tri dni pred pôstom, teda od nedele do utorka," vysvetľuje etnologička. Radovánky končili presne o polnoci, pretože od stredy sa začínal štyridsaťdňový pôst ako očista duše, ale aj tela. Celé toto obdobie napĺňalo očakávanie zmŕtvychstania Ježiša Krista. Ak si niekto počas pôstu doprial viacej jedla ši alkoholu, nečakal ho žiadny trest. „Nešlo o nútený pôst, skôr vychádza z presvedčenia a viery ľudí, ktorá ma u nás silné zázemie," doplňuje.
Fašiangy tvoria prechod medzi zimou a jarným obdobím. Spojené sú najmä s obradmi za úrodný rok, alei s kultom predkov a slnka. V stredoveku charakterizovali mestskú kultúru. Mešťania voľne nadviazali na antické tradície, zabávali sa a po ulicach chodili sprievody rôznych cechov. V päťdesiatych rokoch minulého storočia ustúpili tieto tradície do úzadia. Súviselo to s politickým režimom a tiež náhradou ľudskej práce na poliach novými mechanizmami.
