TRNAVA. Hodiny klavíra navštevovala od svojich siedmich rokov. A spievať začala ešte skôr. Jej snom bolo odjakživa dostať sa na konzervatórium. Podriadila tomu naozaj všetko. Pravidelne cvičila, dokonca zmenila základnú školu len preto, aby to mala bližšie na hodiny klavíra. Podporovala ju v tom celá rodina.
Jej rodina by mohla založiť hudobnú skupinu
Hudobné zázemie našla teda doma. Sama ovláda, okrem klavíra, aj hru na flaute, gitare či husliach. „Otec hrá na gitare a kedysi dávno to skúšal na husliach. Mama hrá taktiež na gitare, ovláda však aj ústnu harmoniku a flautu. Moji dvaja starší súrodenci hrajú „iba" na gitare a moja najmladšia sestra Agnes sa momentálne venuje violončelu. Synček mojej najstaršej sestry bubnuje. Má však ešte len dva roky, takže zatiaľ len na hrncoch (smiech)," prezradila Mária Čírová. Na to, aby si spolu zahrali, nepotrebujú vraj žiadne oslavy. Ich susedia vedia o tom svoje, pretože Čírovci nebývajú v rodinnom dome, ale v byte.
Mária to skúšala aj na bicích.
Začiatky boli plné kompromisov a ústupkov
Hra na klavíri ju nesmierne bavila, tak sa neskôr rozhodla pre štúdium na konzervatóriu. Hodiny a hodiny strávené za čierno- bielymi klávesmi nikdy neľutovala. Aj napriek odriekaniu bežných detských radovánok. Zo školy rovno ku klavíru.
„Často sa mi stávalo, že skončilo vyučovanie a moji kamaráti šli von, kým ja som musela byť zavretá medzi štyrmi stenami a nacvičovať skladby. Nikdy som však nebanovala ani chvíľku," zaspomínala. Učenie jej vždy šlo, mávala samé jednotky, až na jednu dvojku z matematiky. O jej výborný prospech sa zaslúžila mama. „Ak máte mamu učiteľku, tak zlou sa ani nedá byť, pretože ona na naše učenie prísne dohliadala (smiech). Boli sme istý čas spolu na jednej škole a veľakrát sa stávalo, že keď som prišla zo školy, mama už vedela o všetkých známkach z daného dňa . Logické, v zborovni.
Niekedy to bolo fajn, ale predsa len mi viac vyhovovalo vyrozprávať vlastný príbeh, ak známka nebola výborná," prezradila.
Pätnásť minút pred koncertom sa dozvedela o dedkovej smrti
Prvé vystúpenie absolvovala ako štvorročná so zborom, ktorý viedla mama. Umelecké vlohy sa začali postupne predierať na povrch, veď jej predkom bol známy hudobný skladateľ Eugen Suchoň. O dva roky neskôr sa začala venovať ľudovému spevu a dotiahla to až na známeho Zlatého slávika, súťaž pod záštitou Petra Dvorského, ktorú dvakrát vyhrala. To sa doposiaľ nikomu nepodarilo.
S prvými krokmi po koncertných pódiách začala už v detstve. Nové skúsenosti ju postupne zbavovali trémy. Niekedy však ani to nestačí. Na jedno vystúpenie vraj do smrti nezabudne. „Pätnásť minút pred začiatkom koncertu mi švagor zatelefonoval, že nám zomrel dedko. Môj veľký fanúšik, kamarát," zaspomínala. Človek, ktorý ju odmalička sprevádzal, nevynechal ani jedinú súťaž a po každom koncerte priniesol Márii banány, šunkovú bagetu a žuvačky. „Chcela som mu odovzdať posledný darček, tak som na to pódium naozaj vyšla. S kapelou sme mali vystúpiť ako poslední, čiže záver celého programu. Približne hodinové vystúpenie bolo pre mňa najdlhšie a zároveň najťažšie v živote," dodala.
So synovcom Paľkom.
Túži po veľkej rodine, kariéra je až niekde ďalej
Medzi svoje najväčšie vzory zaraďuje rodičov. Veď vychovali štyri deti. „Čo sa týka mojej kariéry, nijako sa ňou nestresujem. V súkromí chcem viesť úplne normálny život, aký by som žila, keby som robila hocičo iné. Takže môj cieľ je, mať veľkú rodinu a začať s tým naozaj čím skôr, pretože nie som typ- najprv kariéra a potom deti," potvrdila. S rastúcou popularitou sa už tiež vyrovnala.
„Chvalabohu sa s ňou nemusím nijako vyrovnávať, pretože ju vôbec nepociťujem. Jediné, čo sa v mojom živote zmenilo je to, že mám oveľa viac koncertov, hrajú ma v rádiách a objavujem sa v médiách. Inak je všetko po starom a zatiaľ ma to veľmi teší."
SuperStar zmeškala, no Coca- Cola Popstar vyhrali
Keď sa po prvýkrát spustil „superstárovský" ošiaľ, mala iba pätnásť. Pravidlá súťaže boli nekompromisné. Aby mohla vtedy súťažiť, potrebovala byť o rok staršia. „Všetky kolá som pozorne sledovala a hovorila si, že ak bude niečo také v budúcnosti, určite pôjdem," potvrdila. O rok neskôr sa však dala dohromady s trnavskou skupinou Trinity Group a žiadnu SuperStar už viac nepotrebovala. „Mala som kapelu, s ktorou som nahrala cédečko, koncertovali sme a to bolo pre mňa viac než dosť." Navyše sa spolu prebojovali do finále Coca- cola Popstar. Kým Superstar je karaoke, Coca-Cola PopStar je autorská súťaž, čo znamená, že každý interpret do nej ide s vlastnými pesničkami.
„Do tejto súťaže sa prihlási približne 170 kapiel, z ktorých vyberú 5 do finále, no spolupráce sa dočká iba víťaz," potvrdila.
Rada spieva a ešte radšej hrá na klavíri.
S búrkou chce uspieť aj v zahraničí
V blízkej budúcnosti, môžu Máriu Čírovú ľudia vidieť vo veľkom národnom finálovom kole Eurovision Song Contest, ktoré sa bude konať už 8.marca. „Eurosong je o silnej pesničke, a tak som si povedala, prečo by som sa toho nemohla zúčastniť aj ja. Vybrala som si pesničku Búrka, nielen preto, že ju pozná takmer celé Slovensko, ale hlavne kvôli tomu, že je plná emócií a má šancu uspieť aj v krajine, kde slovenčine nikto nerozumie," potvrdila.
Samotnú súťaž vraj berie športovo. „Veľkým prekvapením pre mňa bolo už len to, že ma vybrali spomedzi všetkých kapiel do semifinále. Veľmi som sa na ten deň tešila a dala som do toho naozaj všetko. V ten deň som sa cítila veľmi dobre, aj keď sa musím priznať, že srdce mi riadne trieskalo, pretože v takejto veľkej šou som účinkovala prvýkrát vo svojom živote," zaspomínala. Kamerové skúšky, generálky, zhon, to všetko bolo pre Máriu opäť celkom niečo nové.
Čo sa týka živého hrania v Trnave, verejný koncert na námestí, vraj na ňu čaká niekedy v apríli. A čo sa týka jej priateľa, respektíve či nejakého v súčasnosti má, sa nám zistiť nepodarilo. „Možno je už o mne známe, že do médií o svojom súkromí nehovorím, čiže informáciu či mám alebo nemám priateľa si naďalej nechávam iba pre seba. Veď koho by to aj zaujímalo (smiech)," dodala na záver sympatická speváčka.
