TRNAVA. Dedinčania pochovávali basu obvykle v poslednú sobotu pred začiatkom štyridsať dňového pôstu. V sprievode nesmeli chýbať maškary, kňaz a dievčatá, ktoré ronili slzy. Basa symbolizovala zábavu a veselosť. Tá sa zo života dedinčanov s príchodom pôstu na štyridsať dní vytratila.
Súboristi dostali za odmenu slaninu a šampanské
O tradičnú atmosféru tohto sviatku sa postarali členovia ľudovo - umeleckého súboru Lusk z Krakovian a kapela Borovienka. Súčasťou pochovávania basy boli aj návštevy dedinských domov. Dedinčania napichli chlapcom na šable dobre vyúdenú slaninu. Ani súboristi z Lusku dnes neobišli na prázdno. Slaninu a fľaše šampanského im odovzdal viceprimátor Trnavy, Vladimír Butko. "Dúfam, že basa sa cez fašiang hodne unavila, aby si mohla teraz na šesť týždňov odpočinúť," zavtipkoval pri odovzdávaní darov. Smútiaci sprievod tak za prítomnosti asi piatich stoviek ľudí pochoval basu.
Viceprimátor je mestský chlapec, basu v mladosti nepochovával
"Pochovávanie basy v Trnave už nie je také autentické, ako kedysi. V našom meste sa síce nezachovalo bez prerušenia, spomienky starších ľudí na túto tradíciu sú však živé," povedal viceprimátor po slávnosti. Priznal, že on, ako chlapec z mesta, si už na pochovávanie basy nespomína. "Moja manželka však pochádza z dediny pri Trnave. Spolu so svokorovcami sa neraz podelí o svoje spomienky na takéto ľudové tradície," dodal Butko.
