TRNAVA. Odteraz až do roku 2030 by mal byť záväzným nástrojom dopravného plánovania v meste, ktoré trpí všetkými negatívnymi dopadmi nárastu mobility obyvateľstva prostredníctvom motorovej i nemotorovej dopravy. GDP spracoval pre Trnavu Dopravoprojekt a.s. Bratislava.
Konečnej podobe GDP predchádzali podrobné prieskumy a rozbory jednotlivých oblastí dopravy a osobitný dopravno-sociologický prieskum. V októbri 2007 sa napríklad do mapovania trás automobilov a využitia dopravných uzlov v jednotlivých časových úsekoch dňa zapojilo až 600 trnavských stredoškolákov. Na základe prieskumov bol spracovaný koncept riešenia.
Tento prešiel pripomienkovým konaním, pripomienky odborných orgánov boli zahrnuté do konečného návrhu, uviedol Ján Kánik, vedúci odboru dopravy na trnavskej radnici. Etapy realizácie GDP sú podľa neho rozložené na tri obdobia-do roku 2012, na roky 2013-2020 a výhľadovo na roky 2021-2030.
Medzi najvýznamnejšie zmeny v dynamickej doprave zaraďuje Kánik zvýšenie kapacity komunikácií na okruhu okolo historického jadra Trnavy. Z jeho štyroch ulíc tak tri-Rybníkovú, Hospodársku a Tamaškovičovu podľa všetkého čaká zmena z dvojprúdovej na viacprúdovú komunikáciu. Najzaťaženejšie z nich je Rybníková, ktorá je nateraz tranzitnou komunikáciou nákladnej dopravy v smere na Záhorie. Jej rozšírenie si ale vyžiada podľa všetkého výrub topoľovej aleje, čo je pre Trnavčanov dlhodobo citlivá otázka. V rámci GDP sa počíta aj s obchvatom mesta, prvá etapa jeho severnej časti je už realizovaná, južný obchvat je v pripomienkovom konaní. GDP obsahuje aj zvýšenie priepustnosti križovatiek formou zvyšovania počtu radiacich pruhov či ich prestavbou na okružné.
V oblasti statickej dopravy pôjde o uspokojovanie potrieb obyvateľov hlavne budovaním veľkokapacitných parkovacích domov. Trnave v súčasnosti chýba viac ako 11 tisíc parkovacích miest. Verejná hromadná doprava počíta s prehodnotením liniek MHD a zmenou ich trás podľa aktuálnej situácie v jednotlivých lokalitách. Oblasť pešej a cyklistickej dopravy predpokladá postupné rozširovanie peších trás najmä v historickom jadre a budovanie cyklistických trás a nevyhnutnej infraštruktúry, umožňujúcej prepravu Trnavčanov nielen za rekreáciou, ale aj za prácou.
