yčajné sopečné jazero.
PIEŤANY. Informáciu o mŕtvom jazere s obsidiánovým dnom bez života v minulosti priniesol jeden sovietsky denník. Nachádzalo sa kdesi v Bielorusku.
"Na takéto veci sa treba pozerať z vedeckého hľadiska, v lokalitách pri meste Minsk v Bielorusku sú známe čierne rohovce, veľmi podobné obsidiánu. Ale žiadne podobné jazero neexistuje," hovorí gemologička Ľudmila Illášová.
Diskusia o obsidiánovom jazere sa rozprúdila minulý utorok na výstave História a súčasnosť slovenského obsidiánu v Balneologickom múzeu v Piešťanoch. Jeden z diskutérov dokonca po prečítaní článku kontaktoval autora, ktorý mu zaslal úlomok z dna jazera - obsidián. Vedci ich nazývajú vulkanickými jazerami.
"Sopka vybuchne a láva, ktorá veľmi rýchlo chladne, sa mení na sklo. Neskôr sa kráter naplní vodou, čo môže pripomínať akési obsidiánové jazero.
Magická čierna farba obsidiánu očarila pravekého človeka
Drsné podmienky praveku si žiadali kvalitný materiál na prežite. Obsidián je vulkanické sklo, ktoré svojou čiernou farbou a leskom upútalo zrak pravekých ľudí.
"Nie je to bežný kameň, pretože má výnimočné vlastnosti. Ľahko sa štiepi a dajú sa z neho vyrábať rôzne predmety," vysvetľuje gemologička. Tie sa v minulosti využívali nielen pre získavanie obživy, ale aj na obranu.
Prvé stopy, kedy praveký človek zdvihol zo zeme obsidián, siahajú až štyridsaťšesťtisíc rokov do minulosti. Zbierali ho priamo zo zeme, kde vynikal medzi ostatnými horninami.
Jediným miestom, kde sú na území Slovenska jeho ložiská, je malá obec pri Trebišove Viničky. Vedci urobili niekoľko rozborov nálezov predmetov z obsidiánu zo širšieho okolia, aby zistili, kam až prenikol. Výsledok bol veľmi zaujímavý.
Slovenský obsidián požívali kultúry vzdialené od nášho územia viac ako 750 kilometrov. "V histórii mal obrovskú hodnotu, dnes sa ho snažíme zviditeľniť iným spôsobom. Vybrúsili sme ho a výsledok je nádherný," doplňuje gemologička.
Kým v Českej republike majú tradíciu českého granátu, u nás sa snažia vytvoriť niečo podobné s našim obsidiánom.
Využívajú ho pre komerčné účely
Na výstave v balneologickom múzeu prezentovali súčasné podoby a možnosti spracovania a využitia obsidiánu. Najmä v Mexiku a Arménsku sa začalo sopečné sklo využívať pre komerčné účely. Vyrábajú rôzne kópie pravekých rezných predmetov, korálky a šperky.
"Zaslúži si aj našu pozornosť, pretože sa v ňom odzrkadľuje kus slovenskej histórie," dodáva Illášová.
Výstava potrvá do 20. marca.
