Článok pokračuje pod video reklamou
TRNAVA. DISK je súbor, ktorému venoval všetok svoj voľný čas. S ním reprezentoval Slovensko na 12 medzinárodných festivaloch doma a 26 festivaloch v zahraničí. To všetko v ôsmich krajinách sveta. Na viacerých získal i ocenenia.
Ako to všetko začalo
"Ja som sa minul povolaniu," privítal nás prvou vetou. "Skončil som síce priemyslovku, ale iba vďaka mojej učiteľke slovenčiny Vesne Jasenskej. Tá hneď v prvom ročníku vycítila, že táto škola nie je to pravé pre mňa. Otec však o gymnáziu nechcel ani počuť. Nakoniec som sa stal technikom v zlom technickom stave," zavtipkoval Rampák. Na priemyslovke recitoval, tam hral aj prvýkrát divadlo. Aj počas vojenčiny robil konferenciéra v Brne so študentským orchestrom z dopravnej školy. To boli vraj dva najkrajšie roky v jeho živote.
Do DISKU sa dostal cez záskok
"Prišiel za mnou Edko Norulák, že hrajú Čachtickú paniu, či by som nemohol prísť na záskok. V spomínanej inscenácii som stvárnil postavu zemana Parasku a moja nastávajúca manželka hrala moju milú. Pamätám sa, ako som túžobne čakal na prvú skúšku, aká len tá moja milá bude.
Moje očakávania sa naplnili až do takej miery, že v roku 1966 sme našu divadelnú známosť spečatili manželstvom. Ona ma vždy podporovala v mojej záľube. Iba vďaka nej som dostal Cenu Jozefa Krónera. Jej patrí moje poďakovanie."
Režiséri sa striedali po desiatich rokoch
"Číslo 10 je pre DISK magické. Keď zaniklo profesionálne divadlo, do Disku prišiel Vendelín Kuffel. Asistent réžie v trnavskom divadle. Vytvoril dramaturgický plán, divadlo naberalo iné obrátky, skúšalo sa trikrát do týždňa. Bolo treba chodiť na školenia, semináre. Vytvoril inscenácie, ktoré prvý raz priniesli ocenenia za herecké výkony."
Za hru Svätopluk získal prvú cenu za herecký výkon i Ján Rampák. Ďalším režisérom bol Mikuláš Fehér. Ten inklinoval k ruskej klasike: k Ostrovskému a Čechovovi. Od Čechova sa odohrali Pytačky, Svadba, Jubileum. Bola to výborná škola hereckej práce. Po desiatiach rokoch nastúpil do divadla Blaho Uhlár.
Vtedy DISK začal realizovať autorské divadlo a stal sa jedným z priekopníkov nového smeru v slovenskom divadle. V tomto období (1987-1993) bol súbor mimoriadne úspešný. Stal sa pravidelným účastníkom najvyšších celoslovenských prehliadok.
V rokoch 1988 a 1989 sa zúčastnil celoštátnej prehliadky v Hronove, kde v roku 1988 získal Hlavnú cenu za inscenáciu Blaha Uhlára a kolektívu DISK s názvom "A čo?" V rokoch 1993-2005 divadelný súbor Disk spolupracoval so skúseným režisérom Dušanom Vicenom.
Súbor pokračoval vo svojom štýle tvorby. Spolu s Dušanom Vicenom nadviazal na predchádzajúce úspechy. Takmer po pätnástich rokoch režisérske kreslo v súbore obsadil opäť Blaho Uhlár a vytvára sa zaujímavý tandem - S.T.O.K.A. Bratislava a DISK Trnava, ktorý sa v máji 2006 pustil metódou kolektívnej tvorby do prípravy nových inscenácií.
V roku 2007 mali premiéru dve ich spoločné inscenácie Výhľad a Plazenie. Poslednou inscenáciou Nádych dokladá Blaho Uhlár svoj návrat medzi bardov slovenského amatérskeho divadla.
Divadlo je droga, horšia ako fajčenie
Hoci kultúra je na chvoste štátneho záujmu, predsa sa nájdu ľudia, ktorí pracne vypisujú granty a zháňajú pre divadlo peniaze. Jedným z nich je Milan Brežák, organizačný vedúci súboru. Ten sa ochotne ujal tejto činnosti. V súčasnosti je v súbore päť mladých absolventov ľudovej školy umenia.
"Medzi mnou a nimi je rozdiel dvoch generácií. Bolo by treba odísť, ale ja neviem ako. Divadlo je droga, horšia ako fajčenie," končí svoje divadelné úvahy Rampák.
