ovinné dávky pre štát.
Bývalý autobusový dispečer a autodopravca Ivan sa po rokoch bývania v Piešťanoch opäť vrátil na lazy. Mesto považoval len za akúsi ubytovňu. "Pravý domov mám tu. Keď ostala moja mama chorá, presťahoval som sa, zmenil som trvalý pobyt a prišiel som do Pustej Vsi," spomína šesťdesiatpäťročný Ivan.
Žije v doline, kde je viacej domov ako ľudí. Okrem víkendových chalupárov tu býva len 12 duší.
Starý rodičovský dom postavený z nepálenej tehly a slamy umazanej blatom Ivan zbúral. Tieto pôvodné obydlia ľudia nahradili modernejšími. "Najstarší dom v Pustej Vsi stojí pri vodárni.Je to typický laznícka usadlosť. Hrubé a široké múry, malé a nízke okná. Namiesto dlážky len udupaná hlina," vysvetľuje. V kuchyni stál veľký sporák a pec. Tá zároveň slúžila na vykurovanie domu.
"Mali sme jednu miestnosť, v ktorej sme bývali, v druhej sa varilo. Do domu sme chodili cez pitvor. Na jeho konci bol obrovský komín s ohniskom a pecou." Kedysi mamy a babky pripravovali jedlá práve na tomto mieste. Neskôr tu piekli už iba chlieb.
"Bol som jedináčik, mama sa rozviedla, keď som mal dva roky. Nikdy som nepátral prečo," hovorí. Na lazoch žil spoločne s babkou, jej najstarším synom a svojou matkou.
"Ako päťročný už som pásol dve kravky, ktoré sme chovali. Môjho strýka v tom čase zavreli. Začali päťdesiate roky, komunisti plnili plány a združstevňovali."
Ľuďom brali obilie. Nový režim ich chcel zničiť.
Dozrievalo obilie a na lazoch začínala žatva. Rodiny, ktoré tu žili obhospodarovali svoje polia a mali aj vlastné mláťačky. V päťdesiatych rokoch museli každú žatevnú prácu nahlásiť miestnemu národnému výboru.
"Prišlo nákladné auto a priamo od mláťačky si brali obilie. Boli predpísané kontingenty - dávky, ktoré sa odovzdávali štátu." Tie boli také vysoké, že ľuďom nič nezostalo. Nemali čím kŕmiť hospodárske zvieratá ani čo zasiať na polia.
"Cieľom bola likvidácia sedliakov. Chceli ich donútiť k vstupu do družstva," zdôrazňuje. Podľa neho bolo združstevňovanie obyčajnou buzeráciou slobodných ľudí. Agitátori hľadali všemožné spôsoby, aby sedliakov presvedčili o správnosti vznikajúcich roľníckych družstiev.
"Pamätám si, že prišli aj drastické chvíle, veľa sa zničilo. Najmä pri sceľovaní pozemkov. Neuvážene sa rúbali sa stromy, nikto na nič nebral ohľad. Bol to zlý systém. Vzali nám dva hektáre polí aj s lúkami"
Pre ľudí žijúcich na lazoch to bola doslova pohroma. V povojnových rokoch bola núdza o zamestnanie a poľnohospodárstvo sa stalo pre nich jedinou obživou a zdrojom peňazí.
"Chovali sme kravy i sliepky. Predávali sme na trhoch, vtedy na rozhadzovanie nebolo. Keď strýca vzali do väzenia, ostali sme na všetko sami." Najprv sedel v Leopoldove, neskôr ho odvliekli pracovať do uránových baní v Jáchymove.
"Ujo neskôr vstúpil do družstva. Za mesiac tvrdej roboty dostal výplatu 460 korún, čo bola za tú drinu skutočne smiešna suma. Žiadne mechanizmy sa vtedy nepoužívali, všetku prácu vykonávali len a len ľudia.
Žije v tichu a pokoji
Ivan vystriedal niekoľko zamestnaní, a keď ho v roku 1991 prepustili, skúsil aj dva roky súkromne podnikať. Nakoniec sa vrátil späť do rodiska.
"Už ako chlapcovi sa mi tu zapáčilo. Je tu pokoj a ticho a to mám na živote rád. Tu je počuť každé auto, ktoré prejde. Každého si všimneme. Chodí sem všelikto, aj kšeftári, ktorí ponúkajú, vymieňajú..." Podľa neho, ak má človek možnosť komunikácie so svetom aspoň prostredníctvom telefónu alebo automobilu, prežije. Aj na lazy už preniklo čosi z mestského ruchu, čom im uberá čaro nedotknuteľnosti.
Má svoj sad, chov ovcí a kôz zrušil
Po návrate z mesta Ivan starú, pozarastanú záhradu vyklčoval, vysekal aj vysoký živý plot.
"Dnes pestujem jablone, slivky, broskyne, čerešne. Skultúrnil som to." Chemickému ošetrovaniu stromov sa vyhýba a všetko necháva na prírode.
"Mám takú skúsenosť s ľuďmi z mesta. Radšej si kúpia pekne vyzerajúce jablko v obchode ako zo záhrady, ktoré vyzerá o čosi lepšie. Ale tak i chutí." V minulosti skúšal chovať aj ovce, kozy a dokonca koňa.
"Ale nie je to ľahké, komunikácia so zvieratami si vyžaduje celého človeka. A vtedy som ešte dochádzal za prácou. Nestačil som na to."
Počas zimy odhŕňal sneh z prístupovej cesty. Bez nároku na náhradu. Vlastnil malý traktor a pluh. "Celých dvadsať rokov som počas zimy jazdil, aby sa dalo prejsť na hlavné ťahy."
