TRNAVA.
Aká je stavebná politika mesta? Do ktorých súčasných stavebných projektov je zapojené mesto či už predajom pozemkov, alebo priamou investíciou z mestskej pokladne?ŠB: Pod mestá a obce vzhľadom na vymedzené kompetencie a financovanie nespadá povinnosť riešiť výstavbu bytov. Samosprávy v súlade s Územným plánom a stavebným zákonom koordinujú výstavbu súkromných subjektov. Sekundárne, prostredníctvom projektov z ministerstva výstavby, sa môžu uchádzať o výstavbu hlavne nájomných bytov. Rozsah je viazaný na vypísanie súťaže a vyčlenené finančné prostriedky z ministerstva. Takýmto spôsobom sme boli úspešní vo viacerých projektoch. Reagovali sme tak na neúmerný rast cien vo výstavbe bytov. Po ukončení výstavby nájomných domov na Tajovského a Coburgovej ulici sústredí mesto pozornosť na riešenie dopravy z vlastných zdrojov. Očakáva dobrú prípravu a realizáciu zóny bývalého Cukrovaru, dobudovanie obchodnej zóny od Zavarskej a v prípade súhlasných stanovísk aj nadregionálneho centra športu a zábavy Medziháj. Paralelne s tým sa pripravujú územia pre ďalšiu výstavbu viac ako tisíc bytov, ktoré budú realizovať developeri.
Aké investície v meste vítate najviac?ŠB: Mesto pochopiteľne víta každú investičnú aktivitu, ktorá je na prospech jeho rozvoja. V oblasti rozvoja priemyslu a zamestnanosti sme dosiahli stanovený cieľ vytvoriť podmienky pre zamestnanosť. Už rok však venujeme pozornosť zlepšeniu podmienok pre stredné a malé podnikanie, aby nebola zamestnanosť sústredená len na jednu oblasť. Aj preto sa uchádzame o Mestský priemyselný a technologický park, ktorý môže výrazne podporiť služby pre podnikateľov a inovovať rast konkurencie. Ide nám o vytvorenie podmienok pre vyššiu pridanú hodnotu a zapojenie podhubia univerzít, v tomto prípade Materiálovotechnolohickej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Dôraz kladieme aj na podporu aktivít v oblasti terciálnej sféry a v oblasti investícií do životného prostredia. V oblasti terciálnej sféry sa situácia vyvíja kontinuálne, čoho dokladom je stále sa vyvíjajúca sieť obchodných a zábavných centier. V oblasti investícií do životného prostredia narážame na prekážky, či už majetkového alebo finančného charakteru a preto tejto oblasti venujeme zvýšenú pozornosť.
Spomínali ste priemyselný a technologický park. Spolu s investormi prídu aj pracovné sily. Plánujete na to reagovať ďalšou bytovou výstavbou?ŠB: Napriek tomu, že investícia technologického parku predstavuje približne 300 miliónov korún, uvažuje so zamestnaním 350 zamestnancov. Z nich veľká väčšina bude z domáceho prostredia, prípadne z blízkeho okolia, takže s osobitnou výstavbou bytov pre nich mesto neuvažuje.
Ako vidíte momentálnu situáciu s bytmi v meste? Je ich podľa Vás dostatok?ŠB: Na otázku situácie s bytmi nie je jednoznačná odpoveď. Viem, že je v meste voľných približne tisíc bytov, no disponujú nimi ich vlastníci. Mestá museli takzvané štátne byty zo zákona odpredať do osobného vlastníctva, čím samosprávy stratili vplyv na riešenie bytových problémov. Každý rok sa v meste kolauduje od tristo do štyristo bytov v rámci hromadnej a individuálnej bytovej výstavby. Napriek tomu developeri stále predkladajú žiadosti na výstavbu nových bytov. Či je bytov dosť alebo málo - odpovedá trh. Zostáva len dúfať, že prázdnych bytov nebude veľa a všetky nájdu svojich vlastníkov alebo nájomníkov.
Ako sú na tom pomerovo mestské bytové domy k súkromným?ŠB: Čo sa týka pomeru, samozrejme prevažujú súkromné pred mestskými. Na základe spomínanej legislatívy o odpredaji bytov do osobného vlastníctva majú samosprávy veľmi malý podiel mestských bytov. Pohybuje sa okolo jedného percenta. Aj tu je vidieť, že v danom legislatívnom prostredí úlohou samosprávy nie je v prvom rade realizovať bytovú výstavbu. Ak ju mesto realizuje, tak za pomoci štátnych dotácií pre stabilizáciu zamestnancov vo významných podnikoch. Samostatnú kapitolu tvorí sociálne bývanie, kde problémy vzhľadom na absenciu súkromného sektoru eliminuje mesto.
Ktorý stavebný projekt je podľa Vás v súčasnosti pre Trnavu najdôležitejší?
ŠB: Pre Trnavu je absolútnou prioritou riešenie dopravy, či už dobudovanie severného obchvatu a začatie južného z prostriedkov štátu, alebo riešenie kolíznych dopravných uzlov (križovatka Trstínska - Ružindolská, Strojárenská - Bratislavská a podobne) z prostriedkov mesta. Tieto investície odčerpajú značnú časť prostriedkov mestského rozpočtu, takže je potrebné upozorniť spoluobčanov, že niektoré zámery bude potrebné v rámci priorít trochu odsunúť.
Kde vidíte najväčšie medzery v Trnave v súvislosti s výstavbou a realizáciou stavebných projektov? S akými najčastejšími problémami či otázkami sa pri rokovaniach stretávate?ŠB: Asi najväčším problémom sa javí zosúladenie investičných zámerov s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Niekedy tieto zámery nie sú v súlade s územným plánom, potom je potrebné pri rokovaniach nájsť zhodu, či už presvedčením investorov, prípadne ak sú opodstatnené nároky, tak riešiť tieto záležitosti cez zmenu všeobecného záväzného nariadenia. Tento proces vyžaduje zákonom stanovené lehoty, čo investori považujú za brzdenie investičných aktivít. Ale s týmto sa stretávajú všetky mestá, otázkou je len, či sa s tým dokážu vysporiadať tak, aby negatívne neovplyvňovali budúcnosť rozvoja mesta.
Niektorí ľudia by v centre mesta radšej ako nové budovy videli zelené plochy. Aký je Váš názor?ŠB: Vedenie mesta a Mestský úrad postupujú pri realizácií aktivít v tomto smere v zmysle Územného plánu centrálnej mestskej zóny. Jeho súčasťou sú aj Zásady pamiatkovej starostlivosti spracované Krajským pamiatkovým úradom pre využitie jednotlivých priestorov. Tie síce v posledných desaťročiach boli zasanované, avšak v histórií boli tieto zastavané, i keď inou architektúrou. Zeleň je sústredená v prstenci okolo historického jadra, po obnove promenády sa rekonštruuje pás zelene povedľa Hlbokej ulice a uvažuje sa o dobudovanie parku v dotyku na Rybníkovú ulicu. Pozornosť sa venuje aj parkom mimo historického jadra a pripravujú sa projekty prímestských rekreačných zón v Kamennom mlyne, Medziháji, či Štrkoch.
Aká je Vaša vízia do budúcnosti? Čo by ste v architektúre mesta radi zmenili a čo sa Vám naopak páči?ŠB: Myslím, že taká ako všetkých obyvateľov - dobre fungujúce moderné mesto, ktoré stavia na svojej histórií, kultúre a vzdelanosti ako základných atribútoch. K tomu je však potrebná nielen súčinnosť všetkých subjektov v meste, ale aj kompetencie samospráv, ktoré nesmú byť okliešťované tak finančnými zdrojmi ako aj legislatívnymi možnosťami. Vízia mesta je tak v kontinuite so získanými právami v roku 1238.. Slobodné mesto so slobodnými občanmi, ktorí budú pre seba i budúce generácie vytvárať čo najlepšie podmienky pre život.