ejde viac ako päťdesiat spojov.
TRNAVA. Autobusové nástupište, bývalé TAZ II, je aj napriek zdevastovanému stavu nepretržite využívané. Cestujúci mestských i medzimestských liniek vo väčšine prípadov pracujú v susediacich závodoch: Johns Manville, Boge či Sachs. Autobusy prichádzajú ráno, poobede i v noci, pretože ľudia pracujú v trojzmenných prevádzkach.
Na zastávku prichádza vyše sto cestujúcich denne, ktorí najmä v ranných a večerných hodinách riskujú pád do kanála. Z deviatich poklopov na kanály už nie je osadený ani jeden. Prístrešky vraj niekto odpálil s autogénom, všetky pouličné lampy sú rozbité a skládka odpadu na nástupišti sa neustále zväčšuje.
„Nečakaný pád do otvoreného kanálu môže spôsobiť viacero zranení. Podvrtnutie členku, zlomeninu nohy, vo vážnejších prípadoch zranenia chrbtice a hlavy. Dokonca môže spôsobiť až smrť. Všetko závisí od hĺbky odkrytého kanálu," povedal zdravotník z Rýchlej zdravotnej služby. Hĺbka kanálov na autobusovom nástupišti TAZ II. je pritom viac ako dva metre.
Touto trasou denne prejde veľké množstvo ľudí a autobusov. Poklopy z kanálov chýbajú.
Zastávky sú na súkromnom pozemku
Pozemok, kde sa nástupište nachádza patrí súkromnému vlastníkovi. Z toho dôvodu mesto a ani Slovenská autobusová doprava (SAD) nemôžu priamo ovplyvniť existujúci stav. „Tento pozemok nie je vo vlastníctve mesta a preto tam nemôžeme priamo zasiahnuť. Stavebný úrad môže upozorniť majiteľa, ale iba v prípade, ak na tomto pozemku dôjde k priamemu ohrozeniu občanov," povedal Pavol Tomašovič, hovorca mesta. Podľa právničky Jany Dominovej, tento vzťah musí upraviť vzájomná dohoda. „V prípade ak sa na súkromnom pozemku nachádza akékoľvek zariadenie slúžiace verejnosti, je možné vzťah medzi vlastníkom pozemku a prevádzkovateľom takéhoto zariadenia upraviť dohodou. V prípade, ak ju nemožno dosiahnuť, prichádza na rad buď vyvlastnenie vo verejnom záujme, resp. riešenie súdnou cestou. Stret súkromných a verejných záujmov býva v praxi veľmi komplikovaný," dodala Dominová.
O zlom stave zastávky vedia aj na SAD
Ako nám potvrdil Juraj Kuzma, riaditeľ divízie dopravy SAD v Trnave, problém pretrváva už niekoľko rokov. „Ohrozenú bezpečnosť nám hlásia vodiči, občas k nám zatelefonujú aj cestujúci. Nemôžeme s tým nič robiť, pretože pozemok pod zástavkami je v súkromnom vlastníctve. Uvažujeme či toto nástupište nevylúčime z cestovných poriadkov, na čo by v konečnom dôsledku doplatil nevinný cestujúci." Aj podľa viacerých vodičov autobusov by sa s tým malo konečne niečo robiť. „V skorých ranných a večerných hodinách tu je tma ako v rohu. Odkryté kanále splývajú s vozovkou a takmer vôbec ich nie je vidieť. Riskujeme, pretože môže dôjsť k odtrhnutiu pérovacích vankúšov na náprave autobusu. Jeden stojí viac ako 1000 € (30- tisíc korún)," uviedol Karol Mrnka, vodič MHD.
Najviac ohrození sú samotní cestujúci. „Každý deň cestujem do práce autobusom MHD. Nástupište je v katastrofálnom stave a nikto s tým nič nerobí. Už niekoľko rokov. V nočných hodinách, keď idem domov z poobednej zmeny, je tu taká tma, že nie je vidno chodník. Nie to ešte odkrytý tmavý kanál. Keď prší, alebo sneží, všetci cestujúci tu zmokneme," prezradil Ľuboš z Trnavy, ktorý pracuje v neďalekom podniku Johns Manville. „My ako dopravca môžeme v rámci schválenej licencie a cestovného poriadku zastávku využívať ak sú splnené podmienky bezpečnosti cestujúcich," uzavrel Kuzma. O bezpečnosti cestujúcich tu však nemôže byť ani reč.