TRNAVA. Do Územného plánu mesta Trnava pribudol v tomto roku nový Generálny dopravný plán. Vytvára územnú rezervu pre rozširovanie ciest, rieši priepustnosť existujúcich križovatiek i výstavbu nových a berie do úvahy aj iné druhy dopravy ako automobilovú.
Pre ľudí to bude znamenať, že pri posudzovaní a povoľovaní stavieb bude mesto na tento plán prihliadať, aby nenastala situácia, že dopravné uzly sa ešte viac prehustia. Zároveň by malo prísť k optimalizácii autobusovej dopravy, vybudovaniu siete cyklotrás a chodníkov pre peších, či k riešeniu statickej dopravy.
„Trnava zažíva mimoriadne dynamický rozvoj, ktorý sa musel prejaviť aj z hľadiska negatívnych dopadov na dopravné zaťaženie. Okrem toho čoraz viac domácností vlastní nie jedno, ale dve a viac áut," hovorí Milan Horák, vedúci Odboru územného rozvoja a koncepcií Mestského úradu.
Jeho slová potvrdzuje aj anketový výskum, ktorý predchádzal vypracovaniu plánu. V ňom viac ako tritisíc ľudí odpovedalo na otázky, súvisiace s využívaním ciest a rozličných dopravných prostriedkov. „Z výskumu vyplynulo, že viac ako polovica domácností vlastní auto, dva bicykle má asi tridsať percent rodín a mestskú dopravu využíva len 12 percent opýtaných," hovorí Ján Kánik, vedúci Úseku inžinierskeho urbanizmu. Práve tieto údaje slúžili potom ako podklad k vypracovaniu dopravného plánu, ktorý by sa mal priblížiť k optimálnemu variantu.
„Vieme, že ulice Rybníková, Hospodárska a Tamaškovičova musia byť štvorprúdové. Musíme preto vytvoriť územnú rezervu a nesmieme tam pustiť výstavbu, ktorá by nám toto v budúcnosti neumožnila," vysvetľuje Kánik fungovanie plánu v praxi. Cez najzaťaženejšiu, Rybníkovú ulicu, prejde denne až 30-tisíc áut.
Dôležité bude aj riešenie statickej dopravy, keďže Trnave momentálne chýba takmer 11-tisíc parkovacích miest. Z prieskumu vyplynulo, že viac ako 70 percent opýtaných nemá garáž a svoje auto najčastejšie parkujú na ulici. „Parkovanie pri cestách a na úrovni terénu nie je riešením. Situácia sa dá zvládnuť vybudovaním buď nadzemných, alebo podzemných viacpodlažných parkovacích domov," hovorí Kánik.
Cesty by mohla pomôcť sprejazdniť aj fungujúca mestská doprava, do ktorej ide každý rok nemalá čiastka z rozpočtu. „Dopravu chceme optimalizovať. Chceme, aby ľudia prešli na čipové karty a jednotlivé autobusy boli synchronizované tak, aby cestujúci mali možnosť prestupovať," hovorí Horák.
Investovať plánuje mesto aj do chodníkov pre cyklistov a do budovania nových križovatiek. V spolupráci so Slovenskou správou ciest by už tento rok mali začať práce na kruhovej križovatke ulíc Bratislavská, Tamaškovičova a Sladovnícka, ďalšie kruhové objazdy pribudnú na uliciach Trstínska a Cukrová a Bratislavská a Strojárenská. V štádiu územného konania je aj južný obchvat mesta. Do roku 2012 by mal byť plne v prevádzke severný obchvat, ktorý odľahčí Rybníkovú ulicu.
Celé vypracovanie generálneho dopravného plánu trvalo 1,5 roka a mesto do neho investovalo takmer 93-tisíc eur. „Ľudia nemôžu očakávať zázraky na počkanie, ale vďaka plánu by sa doprava na cestách už nemala zhoršovať," uzavrel Kánik.
