O tetovanie sa zaujímal od detstva. Vždy ho fascinovala otcova „kerka" na predlaktí, ktorú mal od vojny. Notorický zberateľ všetkého, milovník histórie a veľký fanúšik klasického umenia, Róbert Forman (35) z Trnavy spôsobuje svojim zákazníkom bolesť. A ešte mu aj za to platia.
Trnava. „Vaše telo je váš chrám a my sme tu iba preto, aby sme pomaľovali steny," tvrdí nemecký tetovač Poggo. Doteraz najstaršie zistené tetovanie (body- art) má viac ako päťtisíc rokov. Objavili ho na tele zamrznutého „kromaňonca" v talianskych Alpách. Po tele mal vytetovaných približne päťdesiatsedem abstraktných motívov.Tetovanie je považované za určitý druh kresby, ktorá sa odborne nazýva mikro- pigmentová implantácia. Ide o vnášanie čiastočiek farby pod pokožku prostredníctvom tetovacej ihly.
Jeho počiatky siahajú hlboko do histórie
„Tetovanie má rituálne korene, bola to možnosť zaznamenať niečo konkrétne na kožu. V minulosti si tetovanie musel človek zaslúžiť. Bolo znakom moci či kmeňovej prestíže," tvrdí Róbert Forman.
V najstarších dobách prislúchala tetovaniu aj magická funkcia. Ľudia prostredníctvom rôznych motívov vyjadrovali svoju spriaznenosť s určitým božstvom, respektíve zdrojom obživy. „Je dokázané, že už pravekí lovci si svoje telá zdobili kresbami so zvieracími motívmi, čím ich vlastne uctievali. Bola to súčasť ich prežitia," dodáva.
Niektorí zákazníci si dávajú potetovať netradičné miesta.
Cirkev tetovanie neakceptovala
V našich zemepisných šírkach sa body- art takmer vždy spájal s určitým druhom revolty. Tetovanie bolo po stáročia na okraji spoločnosti. „V období stredoveku, keď v Európe začalo vládnuť kresťanstvo, boli maľby na tele považované za neprijateľné, dokonca za barbarské. Cirkev jednoducho nepovažovala tetovanie za formu svojho vyjadrovania. Opačný prípad však panoval v severnej Európe," hovorí.
Severské národy, vikingovia, keltské národy mali tradíciu v tetovaní, ktorú aj praktizovali. Orient, Čína či Japonsko majú vraj tetovanie tak silno zakorenené vo svojich kultúrach, že z neho jej súčasná moderná obdoba priamo vychádza.
Aj komunisti boli proti „skrášľovaniu" tela
Obdobie totality sa spája so vštepovaním určitej uniformity. A tetovanie do tejto kategórie vôbec nespadalo. Stalo sa synonymom násilia, ľudia si ho väčšinou spájali s recidivistami.
„Komunisti sa snažili vštepiť ľuďom do hláv, že potetované telo je jednoducho spoločensky neprípustné. Tieto dozvuky možno pociťovať ešte aj dnes. Body art vtedy prešiel ako keby do ilegality, čo zabezpečilo jeho prežitie u nás. Vojaci, väzni, chuligáni. Väčšinou sa dali potetovať ľudia z okraja spoločnosti," konštatuje.
V súčasnosti je tetovanie formou, ako sa odlíšiť
„Tetovanie v dnešnom svete má viacero funkcií. Okrem snahy odlíšiť sa, má aj dekoratívne účely. Vtedy možno hovoriť o komerčnom tetovaní. Ale moja filozofia leží niekde inde. Ukáž mi, čo máš vytetované, a ja ti poviem, kto si," hovorí. Tetovanie by malo o nás niečo vypovedať, preto pri výbere motívu treba byť nanajvýš obozretný. Koniec koncov, ide o vec na celý život.
„Ak raz zomriem, z môjho tela musí byť zreteľné, o čo mi v živote šlo, bez toho, aby som sa musel obhajovať."
Robov chrbát zdobí Ondrejov kríž
Počas svojej kariéry potetoval vyše šesťtisíc ľudí
Tetovanie je droga. Nie je len o obrázku, respektíve motíve. „V súčasnosti si už tetovanie ľudia nemusia zaslúžiť. Je to iba otázka peňazí a odvahy. Tetovanie je činnosť, ktorá nie je konečná," tvrdí. Robo skrášlil už viac ako šesťtisíc ľudí. Aj on sám má niekoľko „keriek" po svojom tele, ktoré prezrádzajú veľa z jeho osobnosti. Postavy Sv. Cyrila a Metoda trónia jeho najväčšej a podľa Roba aj najhlavnejšej časti tela.
„Postavy sa dotýkajú srdca, pľúc, žalúdka, životne dôležitých orgánov," uvádza. Je tam kniha, ktorá symbolizuje múdrosť a kríž ako viera. Veľký nápis „In nomine patris" je zasa odkaz na Boha ako filozofickú súčasť jeho bytia a vlastného otca, ktorý mu je dodnes veľkým vzorom. Aj napriek tomu, že už nie je medzi nami.
Anjelov mu nakreslila dcéra
Robove predlaktia zdobia farebné tetovania kreslených anjelov, ktorých nakreslila jeho dcéra. Mala iba tri roky. Prišla raz za mnou a priniesla mi ukázať, čo nakreslila. "Oci, toto sú anjeli. Daj si ich na ruky, aby ťa ochraňovali a aby si robil iba dobré veci," spomína. Nezaváhal.
Je to očista prostredníctvom bolesti
„Spájanie tetovania s bolesťou je úplne normálne. Keď vás niekto pichá ihlou do kože s frekvenciou sto až dvesto bodnutí za sekundu, je to pochopiteľné. Ide však aj o určitú filozofickú časť tetovania, kedy vám bolesť vyčistí hlavu," prezrádza.
Rameno Roba Pappa už zdobí tetovanie. Chce vraj pokračovať.
Bolesť pri tetovaní sa vraj nedá hodnoverne opísať. Ale čím viac tetovaní, tým väčšia odolnosť voči nej. Bolesť sprevádza aj prípadné odstraňovanie nechcených tetovaní. „Kerka sa dá vypáliť tekutým dusíkom, mechanicky vyfrézovať, prípadne odstrániť pomocou lasera. Sú to všetko klinické metódy," tvrdí.
Sú však finančne nákladnejšie, oveľa bolestivejšie a konečný efekt nie je vždy dokonalý. „Tetovanie je vlastnou zodpovednosťou niesť si následky jednorázových rozhodnutí. Preto príslovie dvakrát meraj a raz rež, platí v tomto prípade dvojnásobne," uzatvára.
