S prechodom na euro sú spokojní aj viacerí dôchodcovia. Na nové peniaze si vraj postupne zvykajú. V porovnaní s výmenou meny v päťdesiatych rokoch prebieha tá súčasná veľmi hladko. Komunisti to vtedy vraj vôbec nedomysleli a všetko si „zlízli" prostí občania.
TRNAVA. „Ľuďom vo vyššom veku väčšinou trvá učenie dlhšie, ako keď boli mladí. Tiež prispôsobiť sa novým životným podmienkam býva pre nich ťažšie. Lepšie sa im pohybuje v zabehnutých koľajach, známe veci im zabezpečujú životnú istotu," tvrdí psychologička Lucia Lenická.
Práve dôchodcov možno zaradiť medzi ľudí, ktorí si najpomalšie zvyknú na novú menu. Neprebehol však ani mesiac a straší ľudia si vo väčšine prípadov „európske" peniaze pochvaľujú.
Kto vtedy veľa mal, štát mu z toho veľa vzal
„V roku 1953 som bola ešte mladá a čerstvo po pôrode. Pamätám si, že asi týždeň po narodení syna sa vymieňali staré bankovky za nové, veľmi nevýhodným kurzom," zaspomínala 77- ročná Anna Chlpiková zo Zelenča. Bola dcérou chudobného bíreša a peňazí veľa nemali. Preto im ani veľa nezobrali.
„Keď som sa vydávala, mala som iba truhlicu s oblečením. Nová mena prišla krátko po pôrode môjho syna. So súčasným prechodom na euro som veľmi spokojná," dodala Anna.
Podľa jej slov prebieha táto výmena oveľa hladšie. „Už nám, starším, rozum tak veľmi nepracuje, tak budeme potrebovať ešte nejaký čas, aby sme si zvykli," uzavrela Anna.
V päťdesiatych rokoch prišli takmer o všetko
„Tesne pred výmenou bankoviek v roku 1953 moji rodičia predali dom. Prišla nová mena aj s novým, výmenným kurzom. Prišli sme o všetky peniaze a aj o dom. Ja som vtedy chodila do školy a veľmi som to nevnímala. Ale pamätám sa, že rodičia boli z toho na dne," prezradila 75- ročná Anna Hekelová z Trnavy.
Problém bol v tom, že komunisti vymieňali peniaze obzvlášť nevýhodným kurzom. Ak ste do banky doniesli tristo korún, vymenili vám ich v pomere jedna ku štyrom. Z troch stoviek ste teda domov doniesli iba sedemdesiat päť korún. Oveľa horšie to bolo s vyššími čiastkami.
Tie sa totiž menili v pomere jedna ku päťdesiatim. A ak ste priniesli niekoľko tisíc korún, uložili vám ich na takzvaný viazaný vklad. „Z viazaného vkladu dostávali ľudia peniaze vtedy, ak im napríklad študovali deti. Ale celkovo tieto peniaze prepadávali v prospech štátu," uviedol nemenovaný dôchodca. Táto posledná výmena je vraj podľa jeho slov najviac solídna, pretože koľko do banky prinesiete, toľko vám vymenia.
Súčasná výmena bola dobre pripravená
„Všetko bolo dobre pripravené, o všetkom sme boli dostatočne informovaní. Teraz si musíme už iba zvyknúť na nové peniaze," uviedol 84- ročný Augustín Hacaj z Trnavy.
V päťdesiatom treťom hrával so svojou kapelou po dedinských zábavách a pamätá si, že za namiesto stopäťdesiatych korún dostal iba dvanásť korún. Vtedy ho to ale vôbec nezaujímalo. Hrať sa vraj muselo. Aj keď takmer zadarmo.
„Spomínam si ako môj kamarát z kapely, ktorý hrával na akordeóne, mával plný kufor starých, už neplatných stoviek. Vypadalo to ako veľa peňazí, ale v konečnom dôsledku šlo iba o pár korún. Aj taká bola výmena v roku 1953," zaspomínal Hacaj. Ako dodal, štát vtedy okradol svojich občanov.
Aj nová mena má svoje muchy
Najväčším mínusom celého procesu je podľa viacerých dôchodcov množstvo nových mincí. Namiesto štyroch, s rozdielnou nominálnou hodnotou odchádzajúcej koruny, tu máme osem druhov euromincí. A to je vraj veľmi mätúce. „Jednocentovky a dvojcentovky sú úplne zbytočné. Nič si za to totiž nekúpite a veľmi ťažko sa dá na ne zvyknúť, pretože sú približne rovnakej veľkosti," tvrdí Hacaj.
„Minimálne hodnoty mincí mi prekážajú, pretože pre mňa nie je zaujímavá cena 0,79 €. Lepšie by to bolo zaokrúhlené na 0,80 €. Pamätám sa, že keď ešte existovali päťhalierniky, tak sme ich dávali pod nohy stola, aby sa nekýval. Kúpiť sa za to nedalo nič," uzavrel Štefan Vágovič z Kátloviec.
