TRNAVA. „Vzhľadom k tomu, že posledné dva roky vo Švajčiarsku som toho v zime moc nerobil, to je trošku iné než som bol zvyknutý. Keď som hral vonku, tak nebol čas na to, aby sme prípravu naťahovali. Tu máme prvý zápas až za dva mesiace. V Nemecku a Švajčiarsku sme mali hrubú prípravu asi týždeň a na konci januára sme už hrali zápas. V Trnave sa to podobá k českému modelu prípravy - v januári sa často len behá a zápasy prídu až niekedy vo februári," povedal Lukáš Došek.
Mesto „barlolamača" nie je pre pravého obrancu z Česka neznáme. „Ak si dobre spomínam, tak som bol v Piešťanoch s českou dvadsaťjednotkou, keď sme v roku 2000 hrali na Slovensku majstrovstvá Európy. Avšak, nie som si istý, či to bolo práve v Piešťanoch. Až na tie behy v teréne sa mi tu páči," zamyslel sa Došek.
Behanie počas zimnej prípravy trnavskému obrancovi zrejme moc nevonia. V Česku aj na Slovensku sa v zime hlavne behá. S tým každý počíta, vyhnúť sa tomu nedá. Bohužiaľ, musíme to všetci absolvovať. Futbalisti však radšej hrajú futbal," pokračoval.
Po príchode medzi bílích andelov sa dlho hľadal, ale po zranení Pončáka dostal príležitosť a svojej šance sa chytil. Posledné jesenné kolá odohral vo výbornej forme a patril k platným členom trnavského mužstva.
„Rád by som si na jar udržal formu z posledných zápasov.Pred príchodom do Trnavy som štyri mesiace len trénoval. Je samozrejmé, že som vypadol zo zápasového rytmu, mám 30 rokov a ťažšie sa človek do toho dostáva naspäť," vyjadril sa odchovanec Slavie Praha. A na záver ešte dve Došekove želania. Prvým by rád pomohol ku gólom svojmu kamarátovi a krajanovi Tomášovi Klinkovi.
„Dúfam, že budem mať dobrú formu a pomôžem „Klinčusovi". Dám mu pár lôpt do šestnástky, aby sa prebojoval medzi najlepších strelcov súťaže," úsmevne povedal a pridal svoj druhý sen: „Nejde o to, aby sa darilo mne, ale celému mužstvu. Potom zarobíme viac na prémiách," ukončil Došek.
