l ukázať, že veda je krásna a záhadná. Astronóm Matúš Kocka.
O prírodné vedy sa Matúš začal zaujímať už na základnej škole. Jeho najobľúbenejšími predmetmi bola biológia, matematika a fyzika. Neskôr sa pridal k amatérskym astronómom a spolu zbierali prvé skúsenosti. „Mojim prvým dotykom s astronómiou bolo pozorovanie meteorov na oblohe, ľudovo povedané padajúce hviezdy. Tento jav je úžasní pre ľudí, ktorí vedia čo pozorujú," hovorí.
Pozorujú vzdialený vesmír
Na prvé zážitky s astronómiou spomína mladý vedec veľmi rád. Jeho sen sa začal realizovať s príchodom na vysokú školu v Brne, kde študuje astrofyziku a aplikovanú informatiku. Popri dvoch školách stíha aj prácu v Astronomickom ústave Českej akadémie vied, kde so svojimi kolegami skúmajú za pomoci robotických ďalekohľadov Fenomén nazvaný Gama záblesky. „Tento fenomén objavili americké družice VELA, určené na detekciu testov jadrových zbraní. Družice hľadali záblesky na zemi a objavili niečo podobné z vesmíru."
Matúš vysvetľuje, že Gama záblesky sú spôsobené kolapsom hviezdy, ktorej jadro sa zrúti na čiernu dieru, hviezda zasvieti a prerazí do celého vesmíru. „Záblesk zachytí družica, určí jeho polohu a na Zem zašle správu. Ďalekohľady začnú miesto na oblohe v tom momente snímať. Vďaka takému pozorovaniu dokážeme získať informácie aj o iných galaxiách. O galaxii sa tak dozvieme, aká je stará, ako ďaleko je vzdialená od Zeme a rozoznáme aj jej zloženie," hovorí. Samozrejme získame informácie aj o fenoméne samotnom.
V roku 2029 preletí planétka Aphopis popri Zemi
Na motíve zrážky Zeme s inými medziplanetárnymi telesami vznikol už nejeden americký film. To, že k zrážke skutočne môže dôjsť potvrdzujú aj mnohé vedecké kruhy. Matúš považuje tento jav za celkom prirodzený. „Náraz telesa do Zeme vôbec nie je ojedinelý. Teleso o rozmeroch desiatok až stovák metrov narazí do Zeme štatisticky raz za približne šesťdesiat milionov rokov. Náraz spôsobí silnú tlakovú vlnu a zemetrasenie, cunami a následne atómovú zimu. Takto pravdepodobne vyhynuli dinosaury."
Podľa Matúša Kocku dokážu ľudia tieto planétky pozorovať, no nevedia ich ovplyvniť. „Telies, ktoré na svojej dráhe okolo Slnka krížia dráhu Zeme je mnoho. Vieme celkom presne určiť, o koľko rokov sa s nami zrazia. Napriek tomu pre nás nemusia byť nebezpečné. Obežná dráha je však veľmi veľká a šanca, že sa skutočne trafia je malá. Môže sa stať, že teleso preletí popri Zemi veľmi blízko. Práve k tomu dôjde 13. apríla 2029. Planétku Aphopis budeme môcť vtedy pozorovať dokonca voľným okom ako hviezdu pohybujúcu sa po oblohe.
Skutoční vedci v mimozemšťanov neveria
To, že by raz ľudstvo mohlo žiť na inej planéte Matúš Kocka nepripúšťa. Z vedeckého hľadiska je to podľa neho nereálne. „Najväčším problémom pri všetkých kozmických letoch je energia. Čím väčší náklad vesmírna loď nesie, tým viac paliva potrebuje. No aj palivo má svoju hmotnosť a náklad je opäť väčší. Naša technológia má len určitú účinnosť, preto do vesmíru nemôžeme vyniesť veľký náklad," argumentuje.
Tento zanietený astronóm bol vždy veľkým priaznivcom sci-fi. Páčili sa mu seriály o vesmírnych lodiach, ktoré putovali vesmírom a poznávali mimozemské civilizácie. I keď pripúšťa, že vo vesmíre život existuje, neverí, že mimozemšťania niekedy navštívili našu planétu.
„Niekde v galaxii môže byť život. No ak sa aj vo vesmíre nachádzajú iné inteligentné civilizácie, nedokážu s nami komunikovať a už vôbec nie sem priletieť. Museli by mať oveľa dokonalejšiu technológiu."
Podľa jeho názoru, ak by mimozemšťania existovali, robili by pravdepodobne to isté, čo my. Počúvali by rádio, pozerali televízor a telefonovali by. Vznikali by tak elektromagnetické vlny, tak, ako na Zemi. „Tým, že okolo seba vysielame signáli našimi anténami, „svietime" nimi aj do vesmíru. Od zaznenia prvého rádia uplynulo takmer sto rokov. Odvtedy vysielame do vesmíru signál, ktorý je samozrejme rozdielny od prirodzeného pozadia. Ak vo vesmíre bola okrem nás inteligentná civilizácia, tiež by musela vysielať rádiové vlny a my by sme ich dokázali zachytiť," hovorí Matúš.
Chce spopularizovať astrofyziku
Vášnivého astronóma fascinuje na jeho práci najviac poznanie. Myslí si, že astrofyzika je najzaujímavejšou vedou spomedzi všetkých. „Ľudia milujú záhady a vesmír je plný záhad. Väčšina mladých ľudí sa však bojí poznania. Myslia si, že za matematikou sú len vzorce. Pravdou je, že za touto vedou sa skrýva veľmi elegantný popis sveta a pochopenie vecí, ktoré sa inou cestou pochopiť nedajú."
Aj práve preto by chcel Matúš astrofyziku v budúcnosti oveľa viac spopularizovať. „Astrofyzika je najlepšou metódou ako spoznávať svet. To, čo bolo kedysi pre nás sci-fi sa zrazu mení na skutočnosť. Mnoho ľudí ani netuší, čo všetko dnes poznáme a dokážeme urobiť," dodáva Matúš.
