Posledný gazda z Modrovky má svoje hospodárstvo ako koníček, pretože pracuje ako opatrovateľ kráv a býkov v družstve. Stará sa o sto kusov dobytka a dokonca je aj pôrodníkom.
„Odrodil som niekoľko sto teliatok, pomáhal som pri vážnych prípadoch, s ktorými si nevedel rady ani veterinár,“ hovorí tridsaťtriročný Tibor Taraba. Svoje skúsenosti využíva nielen na družstve, ale i na vlastnom gazdovstve, kde chová dve kravky. V polovici decembra sa deväťročnej Stračene narodí teliatko.
Podobne ako u ľudí, trvá tehotenstvo kravy deväť mesiacov. Druhá Rybena čaká nový prírastok v apríli. Tú sám odchoval, pretože ostala bez matky.
Prírastok na gazdovstve je sviatkom
Pre chovateľa je každé narodenie teliatka veľká udalosť i sviatok zároveň.
„Pri pôrode musí človek vedieť, čo a ako treba robiť. Ak sa vyskytnú komplikácie a teliatko je napríklad skrútené, musím ho správne chytiť a ťahať von,“ vysvetľuje gazda.
Minulý rok ho však zastihlo na gazdovstve nešťastie. Krava sa začala teliť o dva týždne skôr ako mala určený termín. Nakoniec Tibor zistil, že mláďa v jej tele je mŕtve.
„Nedokázali sme ho vytiahnuť, kravku sme, žiaľ, museli utratiť zastrelením,“ dodáva smutne. Vtedy si i poplakal, pretože citové väzby k týmto domácim zvieratám sú veľmi silné. „Človeku príde ľúto zvieraťa...“
Iné to je podľa neho s ošípanými či sliepkami. Tým nedáva žiadne meno, pretože sú určené na mäso, tak ako to nariadila príroda. V maštali chová veľkú ošípanú a dve malé.
Narodil sa so vzťahom k prírode
O zvieratá a prírodu sa zaujímal už ako malý chlapec. Namiesto angličákov či známok zbieral malé modely zvieratiek. Dodnes ich má odložené v krabici. Vyštudoval strednú poľnohospodársku školu a začal pracovať aj vo svojom odbore chovateľ. Nezabudne sa pochváliť, že sa vyučil za sedliaka.
„Keď som bol malý, u nás na lúke pásal jeden dedko kravky, to som mu veľmi závidel. Mojím snom bolo chovať kravy,“ vysvetľuje.
Vlastné hospodárstvo začal budovať v roku 1992. Spočiatku choval jednu ovečku, neskôr pribudli ďalšie, zohnal aj barana. Priviezol kozu a capa. Keď sa do Modrovky prisťahoval jeho kamarát, Vladimír Potoček z Kálnice, splnil si svoj dlhoročný sen.
Spoločne zakúpili jalovice a gazdovstvo sa rozrástlo. „Sme jediní chovatelia u nás v obci, takýto zvyk už je na ústupe. Kedysi mali v každom dvore husi, sliepky. Vyzeráme ako atrakcia a snažíme sa to udržať,“ dopĺňa Tibor.
O mlieko majú ľudia obrovský záujem. Tvrdí, že ak by mal v maštali osem kráv, i tak by nemal problémy s odbytom. Každý z nich nadojí denne osem litrov mlieka. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo zrušil chov oviec. „Vyžadovali si veľa starostlivosti, za vlnu platili odberatelia málo. A sťažnosti kvôli ich paseniu na ihrisku sa množili,“ objasňuje. Tibor hovorí, že z jeho neveľkého gazdovstva by sa možno dali i vyžiť.
Napriek tomu sa práce na družstve nechce vzdať. „Musel by som rozšíriť chov, a peniaze nie sú pre mňa prioritou. Ani som nečakal, že o mlieko bude taký záujem, chcel som len chovať kravku,“ vysvetľuje. Stračenu i Rybenu dojí ručne dvakrát denne, ráno a večer. „Mám síce elektrickú dojičku, ale nepoužívam ju,“ upozorňuje. Každý deň vstáva skoro ráno a najprv nakŕmi dobytok.
V zime im nanosí sena, v lete zas naseká čerstvú ďatelinu alebo kukuricu, vymení vodu, vyčistí maštaľ. Potom, ak mu ostane čas, pripraví raňajky aj sebe. „Či je zima alebo leto, stále sa treba o ne starať. Myslím, že u nás sa majú dobre. Ale tu si takúto náročnú prácu nikto neváži. Ľudia závidia, ale nie robotu.“
Radšej ostane hladný, ale postará sa o hospodárstvo
Aj počas vianočných sviatkov uteká Tibor zavčas rána do maštale opatriť kravky. Tieto dni sú však trošku výnimočné i pre nich. Okrem sena dostanú i oblátku a sladkosť.
Možno i vycítia, že za oknom maštale sú Vianoce. „Tradície už nedodržiavam, pretože ich už ani nepoznám. Žiadny cesnak ani reťaze, k týmto veciam vzťah nemám,“ priznáva. No i tak si nedávno kúpil dedinský kroj.
Nosiť ho však nebude, zadovážil si ho iba preto, lebo sa mu páči. Rozpráva modrovským nárečím, ktoré je už na zániku.
Posledný gazda v Modrovke verí, že jeho malému hospodárstvu sa bude dariť i naďalej
„Mor ošípaných alebo choroba šialených kráv, nebojím sa. Mor prenášajú divé svine a kde by sa v takomto chove vzal? To býva umelo vyvolané. A pri chorobe šialených kráv sa robili nejaké opatrenia, ale už dávnejšie to utíchlo a človek tomu neverí.“
Na jeho dvore moslimovia vykonali posvätný rituál
O nezvyčajný zážitok a menší rozruch na gazdovstve sa však postarali Arabi, ktorí sem prišli z piešťanských kúpeľov kúpiť jahňa. Gazda im ho mal očistiť a naporcovať. Najprv však prebehol rituál – chlapi sa modlili otočení k východu a v dlaniach zvierali korálky.
Potom ostrým nožom na jeden ťah podrezali jahňaťu hrdlo. Zvyšnú prácu už urobil Tibor Taraba.
RASŤO PIOVARČI
