Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Ľudia z lazov by do mesta nešli

V horskom prostredí nad obcou Buková prežili obe viac ako päťdesiat rokov. Aj keď svorne tvrdia, že prežiť na lazoch je veľmi ťažké, do mesta by bývať nikdy neodišli. Anna Škrabáková (82) a Anna Maríková (76) sú susedky a zároveň priateľky, ktoré sa pravi

Zima zavíta na lazy vždy o čosi skoršie, ako tam dolu pod horami. Cesta ostáva aj počas dňa zamrznutá a do kopcov sa dostane len auto so silnejším motorom. Pri všetkých obývaných domoch je už nachystané a uložené drevo na kúrenie. Z každého komína sa ťahá biely pás dymu.
„V posledných rokoch sú zimy slabšie, ale pred troma rokmi nás tak zasypalo, že sneh siahal do výšky domov. Odhrnuli nám cestu, neostali sme odrezaní od sveta,“ spomína osemdesiatdvaročná obyvateľka lazov pri Bukovej Anna Škrabáková. Sem sa vydala z neďalekých kopaníc pred päťdesiatimi piatimi rokmi. Viac ako dvadsať rokov pracovala na družstve v Bukovej. Cez leto sa starala o dobytok, pásla ovce na lúkach a kŕmila kačice.
„V zime som robila, čo mi dali. Kúrila som v kotloch alebo prideľovala naftu a strážila som družstvo. Žiadne príplatky za nočné služby sme nemali. A keď sme požiadali, aby nám pridali aspoň päť korún, predseda nás vždy odbil. Nedal nikomu, darmo je,“ hovorí Anka Škrabáková. Jej susedka Anka Maríková pracovala dlho v horách.
Sadila stromčeky v lesnej škôlke a ošetrovala ich. Istý čas však spoločne robili aj na družstve. Doňho museli vstúpiť na nátlak agitátorov začiatkom päťdesiatych rokov. Celé hospodárstvo prepísali do vlastníctva štátu. Prišli tak nielen o dobytok, ale aj o kone, bez ktorých sa vtedy na lazoch žilo len veľmi ťažko.
„Nič nám neostalo. Chovali sme iba zopár sliepok, pre ktoré sme na družstve tajne brali do tašky krmivo. Keď kombajny zožali obilie, mama chodila na pole zbierať klásky, ktoré tam ostali a dávala ich hydine,“ vysvetľuje ťažkú situáciu, v ktorej sa ocitli pred päťdesiatimi rokmi rodiny na lazoch.
Obe to ešte i dnes považujú za najhoršie obdobie, ktoré tu zažili. Postupne sa pomery na družstve zlepšili a začali pomaly prosperovať.
Za prácou šli niekoľko kilometrov pešo
Do práce chodili z lazov pešo, niekoľko kilometrov cez les. „V zime sme si do snehu urobili chodníček, ktorý nám vydržal až do jari. Tadiaľ sme šli aj do kostola, aj do obchodu. Všetko, čo sme sem hore potrebovali vyniesť, sme naložili na chrbát. Vtedy áut nebolo...,“ spomína Anna Maríková.
Na lazy prišla o rok skôr ako jej suseda, z Rázsovkých kopaníc. „Vtedy to bolo tak, chlapci z kopaníc sa do dedín neženili, brali si dievčatá z lazov,“ doplňuje. Manžel jej zomrel pred vyše dvadsiatimi rokmi, dnes žije v domčeku sama so svojou dcérou Ivetou. „Ja som s mužom oslávila aj zlatú svadbu, pred piatimi rokmi zomrel. Pracoval ako murár v Bratislave celých tridsať rokov. Vždy chcel odtiaľto odísť bývať do mesta. Až keď ostal na dôchodku, tak ho to prešlo,“ hovorí Anka Škrabáková.
Obýva útulný domček, kde jej robí spoločnosť psík Dastin, ktorý je súčasne aj jeho strážca. Okrem toho má šteniatko Kevina, ale ten je vraj ešte veľmi neposlušný a všetko, čo vidí, rozhryzie. Domček postavený zo surovej tehly má toľko rokov, koľko aj babka. Postavili ho rodičia jej manžela.
Pracujú v záhradke takmer celý rok
Ani jedna z Aničiek dnes už do Bukovej pešo nechodí. Ak niečo potrebujú z obchodu, privezie im to buď dcéra alebo synovia. „Nechodí k nám poštár, preto si pre dôchodok musíme ísť osobne. Vtedy ma berie syn,“ hovorí Anka Škrabáková. Kedysi zavítali do obce i niekoľkokrát do týždňa. Teraz od jari až do jesene pracujú v záhradke, kde pestujú zemiaky a rôznu zeleninu. „Z každého si trocha dopestujeme, pokiaľ vládzeme, robíme,“ pripomína Anka Maríková.
Na záhradu takisto dozerajú psy. V poslednom čase tu totiž dvakrát zlodej vykradol blízky dom. A to sa na lazoch v minulosti podľa babiek nestávalo.
Čarovné Vianoce na lazoch
Prvý sneh sa pod horou na Bukovej udrží zvyčajne veľmi dlho. I preto sa môže niekomu zdať, že Vianoce tu možno začínajú o čosi skôr. „Pečieme si medovníky, ale aj všelijaké zákusky od výmyslu sveta,“ hovorí Anka Škrabáková. Na Štedrý deň ide do dediny k synovi, kde ostáva v kruhu rodiny až do polnočnej omše. „Po kostole ma opäť syn zavezie sem, domov. Synovia ma volajú aj do Senice a Trnavy, nechcú, aby som bola sama,“ vysvetľuje babka. Vianočné sviatky trávi Anka Maríková so svojou dcérou Ivetou. Takisto sa autom na Štedrý večer pred polnocou zvezú do obecného kostola.
Nemali vodu, ani elektrickú energiu
Počas nekonečných zimných večerov je na lazoch pusto a osamelo. Susedky sa občas navštívia a porozprávajú sa pri voňavej káve o novinkách v dedine. Jednou z nich bol aj obecný vodovod, ktorý zaviedli až sem. „Vtedy dávno sme chodili s vedrami po vodu a vláčili ju. Právali sme takisto iba ručne. Na tragač sme naložili špinavú bielizeň a odviezli k prameňu,“spomína Anka Maríková. Síce si obyvatelia vykopali dve studne, no vody v nich nikdy nebolo. Slúžili len ako zberače pri dažďoch. „A taká sa na varenie použiť nedala,“ doplňuje Anka Maríková.
Na automatickú pračku museli ženy z lazov veľmi dlho čakať. Elektrickú energiu sem zaviedli až pred približne dvadsiatimi rokmi. Dovtedy nepoznali ani televízor, ani iné vymoženosti modernej techniky.
„Mali sme obyčajné rádio na baterky, odtiaľ sme vedeli, čo sa vo svete deje,“ hovorí Anka Škrabáková. Školopovinné deti si čítali a učili sa pri sviečkach a lampách. Neskôr odišli študovať do Bratislavy a bývali na internátoch.
Ľudia si piekli svoj vlastný chlieb
Laznícky chlieb chutil podľa babiek úplne inak ako ten dnešný. Aj keď sa tu už žiadna z pôvodných pecí nezachovala, obe dodnes spomínajú na pravú chuť čerstvého domáceho chleba. „Zamiesili sme cesto. Kvasnice, múka, rasca, žiadne prísady a farbivá, aké sa dnes používajú. Napiekli sme sedem pecňov a vydržali nám dva týždne, bez straty chuti. A chlieb neplesnivel. Taký bol ako púpava,“ vysvetľuje Anka Škrabáková.
Na jeho chuť dodnes nikdy nezabudli, pretože zatiaľ žiaden lepší neobjavili.
„Aj napriek ťažkému životu, ktorý tu je, sme si zvykli a nikdy by sme neodišli,“ dodávajú svorne. V poslednom čase ich však trápia rôzne choroby. „Točí sa mi hlava a na jar už možno nebudem vládať robiť v záhradke,“ nezabudne upozorniť Anka Maríková.
„Mám problém s prieduškami,“ posťažuje sa Anka Škrabáková. Tie ju trápia už tridsaťdva rokov. Na družstve dostala infekciu od chorých oviec, ktoré ošetrovala. Liečila sa aj v Suchej nad Parnou, dostávala rôzne injekcie.
Stále musí užívať lieky a má aj špeciálne spreje uľahčujúce dýchanie. „Toho bacilu som sa už nikdy nezbavila,“ dodáva. Obe babky však neopúšťa dobrá nálada, optimizmus a i vážnejší problém vždy obrátia na žart.
Aj keď ešte nedávno všetko nasvedčovalo tomu, že život na lazoch postupne zhasína, obe obyvateľky sa dnes zhodujú v tom, že ľudia sa sem opäť začínajú vracať. K prírode a horám.
RASŤO PIOVARČI

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 536
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 138
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 251
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 410
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 642
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 068
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 971
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 10 191
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 076
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 901
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Z lesoparku pri Kamennej ceste odstránia lavičky aj koše na odpadky

Radnicu na tento krok vyzvali prostredníctvom advokátskej kancelárie vlastníci pozemkov.

Ilustračná foto.

Polícia naďalej kontroluje dodržiavanie opatrení

Občanov žiada, aby sa nariadenia nesnažili obchádzať a aby nevymýšľali spôsoby, ako sa reštrikciám vyhnúť.

Policajná kontrola ľudí, ktorí mali byť v karanténe.

Na Slovensku pribudlo 2890 nakazených novým koronavírusom

V súvislosti s novým koronavírusom pribudlo 25 úmrtí, celkový počet úmrtí na ochorenie COVID-19 na Slovensku stúpol na 159.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

V Lučenci hľadajú posily do tímov v celoplošnom testovaní, denná odmena je 70 eur

Záujemcovia sa môžu hlásiť do pondelka 26. októbra do 9.00 hod.

Už ste čítali?