Najskôr som mala výhrady voči mojim rodičom. Potom prišli na rad učitelia. Neskôr trénerka. Manžel a deti to je kapitola sama o sebe. Moja reakcia? Urazená ješitnosť. Následne sebaľútosť, uzatváranie sa do seba. Kritiku na moju adresu som často nebola schopná vypočuť do konca. Vedela som veľa rozprávať a málo počúvať. Myslela som si, že to, čo robím, je to najlepšie.
Najdlhšie boleli otlaky, na ktoré mi stupili moje deti. Poznáte to. Presvedčenie, že deti nič o živote nevedia. Treba ich neustále kontrolovať. Riadiť im život. Lustrovať ich kamarátov. Desaťkrát za deň zavolať, či si našli jedlo v chladničke. Prísť domov z práce a hneď medzi dverami kričať: „Prečo si si neodložil tenisky, čo tu robí ta aktovka?“ Mám pokračovať?
Trvalo mi veľmi dlho, kým som prišla na to, že rodičovská láska je o niečom inom. Nechápala som ich alergiu na otázku, čo bolo v škole. Nepočúvala som moje deti. Zaplatila som vysokú daň. Za čo? Žila som ako prevažná časť rodičov. Snažila som sa zabezpečiť plnú chladničku. Samozrejme, televízor, video, neskôr DVD a počítač. Pracovala som od rána do neskorého večera. Nevedela som povedať nie. Dokonca aj víkendy som buď pracovala, alebo sedela na školení. Napriek tomu som bola presvedčená, že inak sa žiť nedá. Inak som to nevedela. Naučila som sa to od mojich rodičov.
Deti vyrástli. Nie bez problémov. Iróniou osudu je, že vďaka týmto problémom sa veľa v mojom živote zmenilo. Pochopila som, že aj dieťa, mladý človek, ma môže veľa naučiť. Musím ho však vedieť počúvať. To isté platí na starších odo mňa. Často mi stúpajú na otlaky.
Opodstatnene aj neopodstatnene. Raz mi bolo povedané: „Všímaj si každého jedného človeka, ktorý ti príde do cesty.“ Pýtate sa, prečo? Každý jeden ma môže niečím obohatiť. Môže ma niečo naučiť. Môže mi pomôcť niečo pochopiť. Samozrejme, aj tým, že mi „stúpi na otlak“.
V mojom aerobikovom štúdiu nenájdete prostriedky na chudnutie. Žiadne tukospalovače, zázračné nápoje. Nájdete tam partiu ľudí, ktorým na vás záleží. Rozhovor s vami je pre mňa najpodstatnejší. Napovie mi niečo o vás. Napovie vám niečo o mne. Áno, rátajte s tým, že vám možno stupím na otlak. Nie je to však o ponižovaní, riadení. Skôr o ozajstnej úprimnosti. Dnes sa táto vlastnosť už veľmi nenosí.
Naučila som sa, že človek sa môže zmeniť. Nehovorím iba o vzhľade. Naučila som sa byť úprimná. Voči sebe i iným. Nie je veková hranica, ktorá by limitovala možnosť zmeniť sa. Zdravotný stav vám môže stanoviť hranice fyzickej možnosti zmeny. Verte však, že aj tie sa dajú posunúť.
Skúste sa pridať ku mne. Dnes, keď prídem domov, budem menej rozprávať a viac počúvať mojich blízkych.
Domáca úloha znie. Každý deň urobiť dvadsať posilňovacích cvikov na brušné svaly. Prečo? Lebo tento článok napísala cvičiteľka aerobiku. Prajem vám precítené adventné obdobie. JANA VITOVÁ