Stromy s biblickým vekom sa na Slovensko dostali až v druhej polovici devätnásteho storočia zo Severnej Ameriky. Vtedajší majiteľ dolnokrupianskeho kaštieľa Rudolf Chotek bol známym pestovateľom drevín. Keď sa mu narodila dcéra Henrieta, nechal v parku zasadiť tohto exotického obra. „Strom sa ujal, čo bolo aj výsledkom skúseností a obrovskej starostlivosti Rudolfa Choteka. Medzi rodinnými príslušníkmi bol nový prírastok v parku veľmi obľúbený,“ hovorí Stanislav Petráš, ktorý sekvojovec mamutí do anktey Strom roka nominoval.
Sekvojovce patria medzi najmohutnejšie stromy na svete, ten dolnokrupiansky dorástol zatiaľ do výšky 50 metrov. Vrcholce severoamerických jedincov sa týčia až v neuveriteľných stodvadsiatich metroch, pričom obvod kmeňa majú asi tridsať metrov.
„Náš sekvojovec má zatiaľ hrúbku 5.25 metra a vek asi 145 rokov, teda je to ešte veľmi mladý stromček. Za chránený strom ho vyhlásili v roku 1975,“ uvádza Petráš. Napriek nízkemu veku dolnokrupianskeho sekvojovca ide pravdepodobne o najstarší exemplár tohto druhu na Slovensku. Pred tridsiatimi rokmi prežil úder blesku, ktorý spálil časť jeho koruny.
„Vďaka pomoci ľudí má dnes nový vrcholec a vyčnieva nad všetkými stromami v parku,“ dodáva Petráš.
Sekvojovec mamutí rastie na 29 miestach Slovenska v počte asi 60 kusov. Zaujímavosťou je, že drevo tohto stromu je nehorľavé, veľmi ľahké a tvrdé.
V ankete Strom roka zápolil sekvojovec s lipou malolistou, ktorá rastie v Budmericiach a Štefanovej. Získal 1870 bodov, čo však stačilo iba na druhé miesto. Vďaka ankete sa stal najznámejším stromom regiónu. (RAS)