Spojil som príjemné s užitočným...

Tento týždeň, tak ako iste aj všetci ostatní ľudia, som mal dôvody k radosti i nespokojnosti.
Bežné každodenné záležitosti si spestrujem kultúrou. Potešila ma pozvánka do krajskej knižnice na stretnutie s Borisom Filanom a jeho novou knihou. Je to kniha spomienok na Bratislavu, tentoraz na to menej príjemné, čo sa človeku stáva v detstve. Moje očakávania sa splnili a myslím, že všetci zúčastnení boli spokojní. Boris Filan je veľmi bezprostredný, vtipný a dobrý rozprávač, nemá takzvané hluché miesta.
Veľa cestuje po svete, napriek tomu o sebe tvrdí, že nie je cestovateľ, ale tulák. Občas si pomyslím, že by to bolo úžasné, dostať sa do rôznych exotických krajín. Potom si spomeniem, čo by ma tam všetko mohlo postretnúť. Tak si poviem, že radšej zostanem iba pri čítaní jeho knižiek. Pekne v teple útulnej izby, bez hadov, škorpiónov, pavúkov, malárie a podobných darčekov, ktoré tam je možné dostať. No a keď sme už boli vonku, spojili sme príjemné s užitočným a poobzerali sme sa po nejakých vianočných darčekoch, aby sme to nenechali na poslednú chvíľu. Rád obdarovávam, príbuzných i priateľov a priznám sa, že som aj rád obdarovávaný. Ale, kto by tomu nebol rád.
Priateľka z klubu vozíčkarov mi mailom poslala program trnavského divadla.
Bol na mesiac január a tak sme v nádeji na úspech telefonovali do predpredaja lístkov. Zistili sme, že tu bude vystupovať Radošinské naivné divadlo s výberom toho najlepšieho čo kedy hrali.
Žiaľ, hoci program bol známy iba tretí deň, už boli lístky iba na balkón a tam sa nikto z nášho klubu na vozíčku nedostane. Budeme si musieť počkať, až prídu radošinci znovu a možno budeme mať väčšie šťastie.
RICHARD GREGOR