Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky
V OBLASTI VETERNÝCH ELEKTRÁRNÍ V NAŠEJ KRAJINE BOOM NENASTANE

V energetike Slovenska je systémová chyba

Počas svojej kariéry spúšťal jadrové, plynové i veterné elektrárne. Stál pri zrode prvého slovenského veterného parku v Cerovej a tvrdí, že málokto na Slovensku vie o tejto problematike viac ako on. Na Slovensku je podľa neho v oblasti energetiky veľká s

Boli ste pri spúšťaní jadrovej, plynovej aj veternej elektrárne. Kde vznikol váš záujem o tieto technológie?
Jadrová energetika sa začala v Československu rozvíjať v šesťdesiatych rokoch. Vtedy vznikla aj prvá škola, ktorá bola zameraná na tento odbor, Stredná priemyselná škola jadrovej techniky v Prahe, ktorú som navštevoval aj ja. Po ukončení som nastúpil do Jaslovských Bohuníc na pozíciu obsluhy atómovej elektrárne A 1. Neskôr som postúpil na post operátora primárneho okruhu. Dnes túto prácu robia vysokoškolskí inžinieri, ktorí majú špeciálne kurzy, nás vtedy hodili do horúcej kaše. Bola to náročná práca, no bavila ma, pretože sme pracovali s novými technológiami.
Ako ste sa dostali k veterným elektrárňam?
Veternými elektrárňami som sa zaoberal najskôr ako nadšenec. I keď tieto nové technológie pomaly vstupovali do povedomia ľudí, v Európe boli ešte v plienkach. Počas návštevy mojej sestry v Kalifornii som videl polia posiate veternými turbínami.
Nadchol som sa pre tieto technológie a prečítal množstvo kníh. Môžem zodpovedne povedať, že na Slovensku vie o veterných elektrárňach málokto toľko, ako ja. Touto technológiou som bol natoľko nadšený, že som sa pokúšal zostrojiť vlastnú turbínu. Narodil som sa na samote, kde sme nikdy elektriku nemali. Keď sme začali používať rodný dom ako chalupu, nedalo mi to a vyrobil som malú turbínku, vďaka ktorej dnes máme na chalupe svetlo.
Stáli ste pri zrode prvého veterného parku v Cerovej. Ako vznikla myšlienka vybudovať takéto elektrárne aj na Slovensku?
O prínosoch veterných elektrární sa postupne začali viesť diskusie aj u nás. Slovenské elektrárne chceli vtedy postaviť jednu veternú turbínu a vyskúšať jej účinky. Ich referent ma oslovil, či by som s nimi nechcel spolupracovať.
Pri Cerovej stála veža, z ktorej sa uskutočňoval prenos signálov pre energetickú sústavu. Merali sme tam veterné parametre a zistili sme, že toto miesto má pre vznik veterného parku vhodné podmienky. Napriek tomu, že došlo ku komplikáciám, keď sa v elektrárňach zmenilo vedenie, projekt sme úspešne dokončili. Chytila sa ho súkromná firma, ktorá je dnes spoluvlastníkom a 10.10.2003 o desiatej hodine a desiatej minúte sme spustili prvú veternú elektráreň na Slovensku.
Podmienky pre novú technológiu určite prilákali na Slovensko mnoho investorov..
V Spojených arabských emirátoch a v Bolívii som pracoval na rozbiehaní plynových elektrární. Keď som sa vrátil, začal som sa venovať poradenstvu pre veternú energetiku. Rozruchy okolo tejto témy boli vtedy veľké. Na Slovensko prišli developeri, ktorí chceli všetko obsadiť. Ich nenásytnosť zašla až do absurdnej situácie, každý si chcel rezervovať miesto a vytvoriť veterný park, čo bolo, samozrejme, nemožné.
Na to, aby park vznikol, musíte mať zabezpečený prenos a odber energie. Pri súčasnom systéme a technických podmienkach by na Slovensku mohlo vzniknúť maximálne dvesto turbín, ktoré by mohli byť efektívne inštalované.
Mohli by teda ešte vzniknúť podobné veterné elektrárne ako je tá v Cerovej?
Boom u nás v tejto oblasti určite nenastane. Problém je v systéme. V energetike pracuje jeden zdroj súbežne s druhým a musia sa vzájomne dopĺňať. Ak v tejto chvíli zhasnem svetlo, niekto musí s výrobou energie prestať.
V prípade, že na Slovensku by bola vybudovaná hromada veterných turbín, musel by niekto výrobu energie obmedziť. Ale kto to bude? Atómová elektráreň vie pracovať len v maximálnom zaťažení, výrobu by preto museli obmedziť vodné elektrárne. V tom prípade by fungoval jeden obnoviteľný zdroj na úkor druhého, čím by sa nič nedosiahlo.
Čo by teda bolo riešením?
Čiastočným riešením by bolo vybudovanie malých plynových elektrární, ktoré by v prípade vetra prestali vyrábať energiu a tým by sme šetrili plyn. Slovenská energetika nie je momentálne pripravená na absorbovanie energie z veterných parkov.
Mohli by byť veterné elektrárne prínosom aj pre takú malú krajinu ako je Slovensko?
Za určitých podmienok áno. Z dvesto turbín by sme mohli vyrobiť 3-4 percentá celkovej elektrickej energie. Existujúca sústava by sa však musela prispôsobiť týmto novým zdrojom. Celá elektráreň Čierny Váh je dnes držaná v rezerve, v prípade, že by vypadol jeden blok Bohuníc. Vodné elektrárne využívame teda len na približne 20 percent ich výkonu. Robia tak systémovú službu Bohuniciam. Taktiež jedna Elektráreň Vojany na východe Slovenska je len v horúcej rezerve. Toto je obrovská systémová chyba našej krajiny.
Ako je možné, že v zahraničí majú veterné elektrárne taký úspech a sú využívané v takej veľkej miere?
V zahraničí sú iné legislatívne podmienky a tiež technologické podmienky. Napríklad v Nemecku je asi 6 percent energie vyrábanej z vetra. Každá továreň má svoju plynovú turbínu a tak si kryje špičku výroby sama. Energetická energia je tam veľmi pružná, zdroje sú distribuované po krajine. U nás nemá stredné Slovensko okrem vodných elektrární žiadne zdroje, východné má Vojany, ktoré sú v rezerve a západné má elektrární koľko len chcete.
Kedy bude na Slovensku podľa vás vyhovujúca situácia?
Riešenie príde samé. Systém by sa mohol zmeniť v priebehu niekoľkých desiatok rokov. Dovtedy tu bude len toľko veterných elektrární, koľko dokáže pojať rozvodová sústava.
Veľkým problémom v našom štáte sú tiež legislatívne podmienky, ktoré zabíjajú akúkoľvek iniciatívu. Kým vybavíte všetky potrebné veci, poriadne si odriete uši. Napríklad štúdiu o vplyvoch na životné prostredie musia mať povinne len atómové a veterné elektrárne.
V rámci veterných elektrární sa vedú diskusie o ich negatívnych účinkoch na životné prostredie. Skutočne tieto technológie zasahujú veľkou mierou do prírody?
Viedli sa diskusie o tom, že veterné mlyny škodia vtáctvu. Je to podľa mňa prehnané tvrdenie, pretože také obrovské turbíny vytvárajú tlak, ktorý vtáctvo cíti. Sú ľudia, ktorí sú v zásade proti všetkému, no väčšine ľudí je to jedno. Nájdu sa ľudia, ktorí sú proti z objektívnych príčin, no viac je tých, ktorí majú subjektívne príčiny.
V súčasnosti sa pracuje na tom, aby vznikol veterný park aj na Myjave. Jeden pán si tu však chcel postaviť agroturistický komplex. Svojim hnutím Krajina bez vrtúľ ostro vystupoval proti veternému parku. Bál sa, že mu vrtule budú kaziť kšeft a tak podal sťažnosť na ministerstvo životného prostredia, ktoré zorganizovalo tlačovú besedu. Zaujímavé je, že toto hnutie bolo zaregistrované v deň, keď sa tlačová beseda konala. Väčšina ľudí je proti hlavne kvôli osobným dôvodom.
V poslednej dobe sa veľa hovorilo o vzniku veterných elektrární v okolí Trnavy. Sú tieto projekty reálne?
Nie sú. Podnikatelia, ktorí za nimi stoja majú veľké ilúzie. Chceli by rýchlo stavať, no do tejto problematiky sa nerozumejú a nechápu, že momentálne to nie je možné. Konkrétne projekt v okolí Jaslovských Bohuníc nemá hlavu ani pätu.
Veterné mlyny sú rozmiestnené príliš chaoticky a nerozumne. Napríklad obkolesujú obec Jaslovské Bohunice, ktorá jediná s ich výstavbou nesúhlasí. Okolie Trnavy má síce celkom vhodné podmienky pre vznik veterného parku, no o tejto téme by mala nastať konečne diskusia. Samosprávny kraj aj mesto Trnava by sa mali tomu venovať, konfrontovať problém s technikmi, odborníkmi a energetikmi.
Posúdilo by sa, ktoré územie je schopné absorbovať veterné mlyny, aká rozvodná sústava by bola potrebná, ako intenzívne by sa veterné elektrárne využívali. Súčasné diskusie o veterných elektrárňach k ničomu nevedú.
DARINA KVETANOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 580
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 870
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 650
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 290
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 414
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 386
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 294
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 311
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 300
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 487
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Trnavská automobilka sa aktívne zapojí do testovania zamestnancov

Štát umožnil firmám nad 4 000 zamestnancov, aby urobili testovanie v rámci celoplošného testovania vo vlastnej réžii.

Produkcia áut v trnavskej automobilke Groupe PSA Slovakia

FOTO: Jesenná atmosféra v Dolnej Krupej

Pozrite si pekné fotografie z prostredia parku pri miestnom kaštieli.

V Trnave bude pre testovanie na COVID-19 pripravených 55 odberových miest

Mestský úrad v Trnave zverejnil okrem zoznamu odberových miest aj zoznam ulíc, ktoré k týmto miestam pričlenil. Primátor Peter Bročka ľudí prosí, aby prišli na pričlenené odberové miesto.

Ilustračné foto.

V Trnave sa za administrátorov a dobrovoľníkov prihlásilo 763 ľudí

Za dobrovoľníkov a administratívnych pracovníkov pri celoplošnom testovaní na COVID-19 sa formou online dotazníka v Trnave za menej než jeden a pol dňa prihlásilo 763 ľudí.

Trnava

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie na Covid-19 v liptovských mestách.

Už ste čítali?