Andrej Žarnov no zanechal hlbokú stopu v slovenskej literatúre, medzinárodnom práve i v medicíne. Zomrel 16. marca 1982 v Poughkeepsie v USA, jeho ostatky sa nazad do slovenskej pôdy dostali roku 1988.
František Šubík študoval na gymnáziách v Skalici, Trnave. Medicínu vyštudoval na Lekárskej fakulte v Bratislave. Roku 1938 sa stal docentom Slovenskej univerzity v Bratislave, od roku 1942 prednostom zdravotného odboru na ministerstve vnútra.
Menovali ho za profesora
Do literatúry vstúpil roku 1925 zbierkou „Stráž pri Morave“, ktorá vyšla v Bratislave. V predmníchovskom Československu bol aj podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov. Roku 1940 získal štátnu cenu za literatúru. V marci, presne pätnásteho, roku 1939 ho slovenská vláda menovala za profesora patologickej anatómie, až do 30. júna 1945 bol prednostom Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity. Pôsobil aj ako obvodný lekár v Trnave.
Represívne dôsledky, neminulo ho väzenie
V apríli 1943 sa ako lekár Andrej Žarnov zúčastnil na medzinárodnom vyšetrovaní masových hrobov v Katyňskom lese.
Likvidáciu tisícov poľských dôstojníkov tam mala na svedomí vtedajšia tajná služba NKVD za stalinského režimu po celé nasledujúce polstoročie to v Sovietskom zväze tajili a popierali. Svojou analýzou prispel Andrej Žarnov k dôkazom o týchto vojnových zločinoch, za čo niesol represívne dôsledky po celý život.
Neminulo ho väzenie, emigrácia. Dôkazy okolo vrážd dôstojníkov ho viedli k vystríhaniu pred sovietskym boľševizmom. Povstalecká Slovenská národná rada „odporučila rozsudok smrti pre 38 zločincov“, medzi ktorými figuroval aj Andrej Žarnov. Nasledovalo väzenie, po vojne miesto patológa v Trnave, na ktorom zotrval až do svojej emigrácie.
Básnik, ktorý emigroval do USA
V roku 1945 sa pokúsil emigrovať ešte neúspešne. Až v roku 1952 sa mu podarilo ujsť do Rakúska, neskôr cez Nemecko roku 1953 do Spojených štátov amerických.
Medzi rokmi 1955 až 1963 bol lekárom v Cronswille State Hospital, medzi rokmi 1963-1974 vo Wingdale v Harlem Valley State Hospital.
V exile pôsobil vo viacerých krajanských spolkoch, v kultúrnej komisii Svetového kongresu Slovákov a bol i predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. Zomrel roku 1982 v americkom Poughkeepsie.
Jeho ostatky sa po páde železnej opony dostali nazad do vlasti. Sedemnásteho mája 1999, päťdesiat rokov po vynesení rozsudku, bol básnik Andrej Žarnov, respektíve lekár František Šubík spod obžaloby z trestného činu kolaborácie s fašistickým režimom oslobodený. Popol tajne uložili v roku 1988 do hrobu Ivana Šubíka na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.
Z básnickej tvorby nám po ňom ostali tituly ako Stráž pri Morave, Nástup otrávených, Brázda cez úhory, Hlas krvi, Štít, Mŕtvy, Presievač piesku. Nevyratúvame tu jeho ďalšie vedecké práce z oblasti patológie.
Pomenovali po ňom aj ulice
Ulice pomenované po Andrejovi Žarnovovi nájdeme nielen v Trnave, kde žil, ale aj v iných slovenských mestách.
Na Záhorí si osobnosť pripomenuli aj zborníkom „Andrej Žarnov a Kuklov“ pri 90. výročí jeho narodenia roku 1993.
Významné miesto pri rehabilitácii tejto osobnosti v našej literatúre reprezentuje Andrej Žarnov Výberová personálna bibliografia – Úvahy o diele, ktorú roku 2000 vydala Univerzitná knižnica.
K odkazu a miestu Andreja Žarnova doma a v exile sa vrátila roku 2001 Margita Kániková v publikácii „V znamení púpavy“ s podtitulom Fragmenty zo života Andreja Žarnova.
Aj blízkosť dátumu narodenia Andreja Žarnova (19. novembra 1903) pri výročí 17. novembra 1989 , Dňa boja za slobodu a demokraciu, nás inšpiruje - prostredníctvom života konkrétnej osobnosti sa zamyslieť aj nad zmenami, ktoré november pred 19 rokmi chcel priniesť a priniesol.
MILAN SOUKUP
