V Trnave existuje útulok pre ľudí bez domova od roku 1994 na Coburgovej ulici. Platia tam určité základné pravidlá, ktoré musí každý jeho obyvateľ rešpektovať.
„Ak chce bezdomovec v útulku prespať, musí mať trvalý pobyt v Trnave, potvrdenie od lekára, že nemá žiadne infekčné ochorenie a nesmie byť pod vplyvom alkoholu, či omamných látok,“ uviedol Pavol Tomašovič, hovorca mesta.
Často sú to ľudia bez zmyslu života
Celý deň sa bezcieľne túlajú po meste prezerajúc odpadkové koše. Ich jediným poslaním je dožiť sa ďalšieho dňa. Nemajú kam zájsť na návštevu, nemajú sa kam vrátiť. Tento pocit v mnohých z nich evokuje pocit beznádeje, ktorý často vyústi do psychickej nerovnováhy.
„Ak je človek dlhodobo v krízovej situácii, jeho psychické zdravie je ohrozené. Môžu sa objaviť napríklad depresie, neprimeraný strach z ľudí alebo rôznych situácií, závislosti. Alkoholizmus u bezdomovcov preto treba chápať ako ochorenie, s ktorým potrebujú pomôcť.
Určite ste sa niekedy snažili zbaviť zlozvyku alebo závislosti a teda viete, aké je to ťažké, aj keď ste doma v teple a najedený,“ tvrdí psychologička Lucia Lenická.
Ponuku ísť pracovať často odmietnu
Takmer každý deň sú pracovníci mestského referátu sociálnej pomoci občanom v kontakte s bezdomovcami.
„Okrem prevádzky útulku poskytujeme bezdomovcom aj poradenstvo v oblasti zdravotnej starostlivosti, či právnej znalosti. Ďalej dostávajú od nás aj poukážky na šatstvo a jedlo, ktoré zabezpečujeme v spolupráci s Katolíckou jednotou Slovenska a Trnavskou arcidiecéznou charitou.Každý pracovný deň sa pre nich varia polievky zdarma. Tí, ktorí chcú na sebe popracovať a zaradiť sa tak do normálneho života, si nájdu prácu a my im potom pomôžeme s ubytovaním v mestskej ubytovni,“ uviedla Jarmila Mrvová z mestského odboru sociálnej pomoci občanom.
Potrebujú psychológa
Ponuky na prácu im často poskytujú sociálni pracovníci z Úradu práce.
„Časť z nich je ochotná participovať na verejno- prospešných prácach, ale väčšina z nich to odmieta. Často žijú vo vlastnom svete, kde nevidia žiadny zmysel v tom, aby sa do nejakých prác vôbec zapájali. Na to, aby sa vôbec niekedy do práce zapojili je potrebná tvrdá práca psychológa,“ tvrdí Tomašovič.
PETER BRIŠKA