„Táto výstava sprostredkúva figuratívne umenie. Hlavú úlohu v tomto umení má ľudská postava v odlišných polohách. Umelci sa snažili zaznamenať spektrum príbehov od sprejovej kultúry, cez klasickú maľbu, digitálny obraz, manipuláciu alebo cez digitálne prostredie,“ uviedol riaditeľ Galárie Jána Kniarka Vladimír Beskid. Na výstave Podivná figúra zohráva dominantú úlohu závesný obraz, obrazová inštalácia, fotografia, fotomontáž, či pohybové video. Ako prezrádza aj názov, zameraná je predovšetkým na figurálnu maľbu, figurálny svet. Autori reflektujú terorizmus ako podobu ohrozenia, akčné počítačové hry, či jazyk ulice – street art.. V iných dielach vidíme rozdielnu formu prezentácie ľudského aspektu v umení, variantmi sebaštylizácie a rozoberaním psychického pozadia autorovho myslenia.
„Súčasný obraz dnes nie je len maľba. Smeruje k digitálnemu obrazu a práve to by malo stredoeurópske umenie zachytávať,“ povedal Beskid. Pri tvorbe moderného obrazu použili autori odlišné prístupy a technológie, kde maľbu štetcom často nahrádzajú sprejom, airbrushom, fotomontážou, či digitálnou tlačou. V rámci projektu Bilboart sa k výstave priradila aj veľkoplošná tlač Ilony Németh - Stred Európy, ktorá relativizuje geografické a duchovné stereotypy v myslení stredoeurópskeho priestoru.
(DA)