V Synagóge dominoval film

„Festival sa mi veľmi páči. Slovanské kultúry, či už poľská, česká, slovenská a ruská majú mnohé veci spoločné. Je veľmi dôležité, aby boli vzájomne sprostredkované.
Pre mňa je krásne, že tu, na Slovensku v Trnave, môžem vzhliadnuť poľské umenie,“ uviedla poľská študentka Kinga, ktorá bola jednou z účastníčok výstavy Video Reflex v trnavskej Synagóge.
Autori reflektujú problémy súčasného sveta
Diela deviatich umelcov zaznamenávajú prirodzené i neprirodzené, citlivé, často spontánne, reakcie ľudského tela a mysle na politické, či sociálne problémy súčasného sveta. Sociálny výskum inšpirovaný dianím v psychoterapeutickej liečebni, dokumentárny film a reportáže, ale aj politicky zafarbené komentáre, to všetko ponúka návštevníkom výstava Video reflex. Iní autori sa s aktuálnymi spoločenskými problémami vyrovnávajú prostredníctvom metafory, či klasickej prefomace a nechýbajú ani odľahčujúce prvky vo forme irónie a humoresky.
Popri klasických videosekvenciách umelci využívajú aj princíp diapozitívov, animácie, prvky dokumentárneho filmu, či klasickej filmovej grotesky.
Krátke filmy o oslavách v Rusku
Ruská autorka žijúca v Rakúsku, Lena Lipschina predstavuje v rámci výstavy Video Reflex pásmo sedemnásťsekundových dokumentárnych filmov pod názvom Feste feiern. Svojim videom chcela autorka poukázať na rozdiel v tom, ako sa zabávajú ľudia v Rusku a Rakúsku. „V týchto krátkych filmoch hrajú ľudia z Ruska, ktorí nie sú bohatí a nemajú čo stratiť.
Napriek tomu nežialia a jednoducho sa zabávajú. Keď však pozorujeme ľudí v rovnakej situácii napríklad vo Viedni, všetci sú akýsi napätí, dávajú si pozor na to, ako vyzerajú,“ hovorí Lena Lipschina. Svojim dielom však nechcela nad ľuďmi vznášať kritiku. „Zamerala som sa na ich, možno trochu sarkastické, pozorovanie,“ hovorí.
Slovenka predstavila metaforický film
Svoju video reflexiu v podobe metaforického filmu predstavuje v Synagóge aj slovenská autorka Paulína Fichta Čierna. „ Video nadväzuje na líniu, v ktorej sa zameriavam na ľudí vo výnimočnej situácii.
Títo ľudia majú problém, ktorý nevieme tak ľahko pochopiť a rozlúsknuť,“ hovorí autorka. Jej metaforické dielo sa skladá z troch obrazov a bolo inšpirované ľudským snom. „Často sa nám sníva, že pred niečím utekáme. Aj hlavný aktér uteká a má tri zastavenia. V jednom z nich sa konfrontuje so žobrákom, ktorému chce pomôcť. Natlačí mu do úst šľahačku, ktorá je však poslednou vecou, ktorú žobrák potrebuje,“ hovorí Paulína Fichta Čierna.
DARINA KVETANOVÁ