Článok pokračuje pod video reklamou
Situácia v slovenských mestách sa vyhrotila po vyhlásení Československej republiky v Prahe 28. októbra a o dva dni neskôr v Martine.
Trnavská radnica ostala zmenami znepokojená. Strážnici, ktorí mali dohliadať na poriadok v uliciach vyvolávali svojim správaním odpor obyvateľov.
Tí sa začali búriť a postupne sa zhromažďovať v uliciach mesta. Rozpad Rakúsko-Uhorska oznámil Trnavčanom Marian Blaha a statkár Imrich Parák. Ubezpečili ich, že moc dostanú do rúk Slováci. Požiadali ich, aby zachovali pokoj. No už 3. novembra prepukla v Trnave obrovská rabovačka. Chudoba a vojaci prichádzajúci z frontu zaútočili na obchody.
Rabovali a rozbíjali všetko, čo im stálo v ceste. Rozzúrený dav vykradol aj niekoľko súkromných bytov.
Podobná situácia bola aj v Piešťanoch. „Alexander Winter sa snažil ľudí upokojiť otvorením obilnej sýpky v Ružovom mlyne,“ povedal historik Balneologického múzea v Piešťanoch Andrej Bolerázsky. Rozzúrení chudobní ľudia zatúžili po pomste.
Útočili na pálenice v okolí. V Hrádku sa dokonca i strieľalo. „Vykradnutý bol kaštieľ v Moravanoch nad Váhom,“ doplnil Bolerázsky. Napriek tomu bola situácia v Piešťanoch pokojnejšia ako v Trnave. Tam padlo pri rabovačkách za obeť tridsať židovských obchodov.
(RAS)
