Článok pokračuje pod video reklamou
„Akákoľvek telesná aktivita, vrátane bicyklovania zlepšuje výkonnosť človeka a pozitívne pôsobí na jeho kondíciu. No nielen fyzickú, ale i psychickú, pretože aktívnou činnosťou dochádza k odbúravaniu stresu.
Ďalej sa uvoľňujú hormóny, ktoré priaznivo ovplyvňujú cievy a kardiovaskulárny systém. Telo sa lepšie prekrvuje a škodlivé látky sa ľahšie uvoľňujú z neho von. Pravidelným cvičením, či bicyklovaním sa taktiež odďaľuje rozvoj civilizačných chorôb ako cukrovka, obezita, či vysoký krvný tlak.
Naopak, za volantom nedochádza k žiadnej telesnej aktivite a navyše v dopravných zápchach môže u vodičov dôjsť k rôznym psychickým vypätiam,“ tvrdí Daniel Čambál z trnavskej Fakultnej nemocnice.
Koncept cyklochodníkov existuje už osem rokov
Bicykel a cyklistický chodník sú jednou z možností, ako sa bezpečne dostať do centra mesta z okolitých sídlisk. A vzhľadom na časté dopravné zápchy v meste aj najrýchlejšou.
„Koncepcia budovania cestičiek pre cyklistov sa začala už pred ôsmymi rokmi. Mesto leží na rovine, tak sa snažíme, aby tu mali cyklisti zelenú,“ tvrdí Tomašovič. Približne na prelome milénia vznikla aj podrobná mapa cyklochodníkov v Trnave, ktorých realizácia mala prepojiť jednotlivé periférie Trnavy.
Dopravná situácia je čoraz komplikovanejšia
Počas rannej, či poobednej špičky trvá cesta do centra mesta približne dvakrát viac ako keď sú ulice prázdne. Z toho dôvodu vám jazda do mesta na bicykli ušetrí čas. K tomu, aby bola aj bezpečná, sú potrebné riadne cyklistické trasy. „Mesto Trnava sa svojou aktivitou budovania snaží ponúknuť bezpečnú alternatívu k ostatným druhom, predovšetkým motorových, dopráv - individuálnej motorovej dopravy, mestskej autobusovej dopravy ako aj pešej dopravy,“ uviedol Peter Hlbocký z mestského odboru územného rozvoja a koncepcií.
Výstavbu spomaľuje vykupovanie pozemkov
„Najväčším problémom, ktorý v súčasnosti brzdí ich výstavbu, sú majetkovo- právne vzťahy, respektíve vykupovanie pozemkov na miestach, kadiaľ by mal chodník viesť,“ tvrdí Tomašovič. Ako ďalej uviedol, naša legislatíva nie je v tomto smere dostatočne flexibilná a neumožňuje postupovať ako pri budovaní ciest, kedy je možné majetok vyvlastniť, alebo ponúknuť zaň adekvátnu sumu.
Z toho dôvodu dochádza často k tomu, že sa kvôli dvom- trom metrom cyklochodníka vedú dlhoročné spory a jeho realizácia sa zastaví. „Typickým prípadom je Zelenečská ulica, kde je síce projekt už štyri roky pripravený, ale s jeho realizáciou sa začalo až tento rok,“ tvrdí Tomašovič.
O cyklochodníku na pešej zóne sa neuvažuje
Najbližšie projekty cestičiek pre cyklistov sa budú realizovať na uliciach Hlboká, Terézie Vansovej, či Moyzesovej. V súčasnosti sa pracuje na cyklochodníkoch na Zelenečskej a Streleckej ulici a ak to dovolí počasie, mesto chce pokračovať ešte tento rok na Veternej ulici v smere na Okružnú ulicu. S cyklochodníkmi v centre mesta sa zatiaľ neuvažuje.
„Dôvodom je plánované trasovanie cyklochodníkov po okraji centrálnej mestskej zóny v lokalitách Park A.Bernoláka, Rybníková, Hlboká (Všivavý hájiček), Strelecká ulica a Námestia SNP. Cyklisti budú aj po rekonštrukcii môcť využívať pešiu zónu na prepravu bicyklom avšak s vedomím rešpektovania chodcov, čomu budú musieť prispôsobiť svoju rýchlosť,“ skonštatoval Hlbocký.
Spomedzi realizovaných cyklochodníkov najvyššie náklady zhltol ten na Zelenečskej. „Druhá strana chodníka na tejto ulici si vyžiada oveľa vyššie investície ako jej prvá časť, pretože v tejto časti musí dôjsť k rozšíreniu cesty smerom do zelene na tejto ulici,“ uviedol Dušan Béreš, z mestského odboru investičnej výstavby. Suma prekročila 15 miliónov korún (498 000 €). Dokončiť by ju mali už koncom novembra.
Pravidlá cestnej premávky musia ovládať aj cyklisti
Chodníky môžu prispieť k zlepšeniu zložitej dopravnej situácie v Trnave. „Cyklisti by určite čiastočne znížili počet áut v uliciach a cyklotrasy k tomu prispejú. Ale všetko bude závisieť aj od nich samotných. Mali by totiž ovládať pravidlá cestnej premávky,“ tvrdí Peter Drobný, inštruktor z autoškoly.
Ako ďalej pokračoval, každodenne si všíma na cestách cyklistov, ktoré tieto vedomosti však nemajú. Ohrozujú tak premávku i samých seba. „Trnava jednoducho nie je vhodne riešená a mnohé cyklochodníky sa len ťažko prepoja. Vznikne tak množstvo kolíznych bodov,“ uzavrel Drobný.
Jedným z takýchto bodov je aj pokračovanie cyklotrasy zo Zelenečskej ulice do centra mesta. „Otázne je kam bude tento chodník pokračovať, pretože sa chceme vyhnúť zhustenej premávke pri nemocnici,“ uviedol Tomašovič.
Mimo mesta sa plánuje až 250 km cyklotrás
V rámci ojedinelého projektu- Trnavská náučná cyklotrasa (TNC), by v rámci trnavského samosprávneho kraja malo vzniknúť až 250 km cyklotrás. V súčasnosti na projekte spolupracuje 23 miest a obcí.
Ako informoval predseda občianskeho združenia TNC Jozef Kozoň, náklady na vybudovanie všetkých plánovaných cyklotrás odhaduje na viac ako 600 miliónov korún (19,92 mil. €). Finančné prostriedky chcú pritom získať z eurofondov.
Tomuto projektu je naklonené aj vedenie mesta Trnava, ktoré prisľúbilo, že budovanie cyklotrás prispôsobí tak, aby sa napájali na chodníky TNC.
PETER BRIŠKA
