Mladá Záhoráčka z izby infekčného oddelenia ešte v júni tohto roku ukradla zo stolíka 9500 korún (315 €), občiansky preukaz a kartičku poistenca tridsaťročného pacienta. Peniaze následne minula a doklady zahodila do koša. Hoci sa ženu nepodarilo zadržať priamo pri krádeži, kriminalisti tento prípad v týchto dňoch objasnili.
Nie prvý prípad
Táto krádež nebola v trnavskej nemocnici prvým prípadom. „Takéto prípady sa stávajú. Nemáme však presnú evidenciu o počte krádeží. Nahlasujeme ich polícii, ktorá jednotlivé prípady vyšetruje,“ hovorí Ján Ušák z trnavskej fakultnej nemocnice. Pacienti, ktorí sú hospitalizovaní v nemocniciach by nemali mať vysokú hotovosť pri sebe. V prípade, že majú vyšší obnos peňazí, majú právo požiadať zdravotný personál o ich uschovanie v trezore. Sú na to upozorňovaní. „Zlodeji, ktorí kradnú na oddeleniach a po izbách, majú svoju stratégiu jasne premyslenú. Určite nejdú na náhodu. Využívajú najmä návštevné hodiny, kedy sa bez problémov dostanú na izby,“ tvrdí Ušák. Najlepšou prevenciou pred krádežami v podobných zariadeniach je požiadanie personálu o uschovanie do trezoru.
Spomínaný pacient mal pri sebe 9500 korún (315 €). „Takúto sumu v hotovosti nemal mať pacient čo pri sebe. Jednoznačne si ju mal uložiť do trezora, pričom kedykoľvek mohol požiadať o výbery,“ dodáva Ušák.
Zlodejka zrejme využila situáciu
Psychologička na zdravotnú problematiku Mária Marková hovorí, že pri krádežiach v nemocničnom prostredí môže mať človek veľa motivácií. „Ale u každého zlodeja je to vždy individuálna motivácia,“ tvrdí psychologička. V tomto prípade išlo o návštevníka nemocnice, situáciu však musel dokonale poznať. „Je to psychológia nemocničného prostredia. Pacienti musia byť obozretní. Niekedy si však toho povedia medzi sebou zbytočne veľa. Pochvália sa a už to vie celé okolie. Potom príde návštevník, ktorý sa ľahko dozvie o pacientoch,“ tvrdí Marková. Aj tadiaľto môže viesť cesta, ako sa zlodejka dozvedela o pacientovi s vysokou finančnou hotovosťou.
Sú však aj prípady, kedy pacient okradne pacienta. „Tu je to zasa o dôvere. Aj neznámi ľudia sa v tomto špecifickom prostredí viac otvárajú, častokrát si povedia o veciach, o ktorých by nemuseli. Keď sú hospitalizovaní, majú dostatok času spoznať sa a vidieť, čo si kto kde ukladá. A vidia aj to, čo si schováva do šuflíku,“ ukončuje debatu psychologička.
„Zaujímalo by ma, na čo bola takáto obrovská čiastka pacientovi na stolíku v nemocnici,“ povedala jedna z návštevníčok nemocnice.
V každom prípade je však jasné, že veľa peňazí sa pacientovi do nemocnice brať neoplatí. ⋌
(MO)