Našťastie táto príhoda bola jedinou škvrnkou na inak perfektne pripravenom týždňovom pobyte v Izraeli od 6. do 13. októbra.
Sedem nula nula vztyk, potom stovky a stovky kilometrov, nielen po pamiatkach spätých s kresťanstvom. Pritom, za jazdy veľmi pútavé prednášky s desiatkami nových zaujímavých informácií. Večer prehliadky filmových materiálov až do jedenástej.
Zaujímavá zem svojou minulosťou, svojou prítomnosťou. A keď sa všetky rozbúrené vášne upokoja, tak aj s budúcnosťou.
Architektúra s citom
Izrael je jedno obrovské stavenisko kde platia prísne pravidlá a nikto si nedovolí postaviť nejakú stavbu, ktorá by sa priveľmi odlišovala od zaužívaných zvykov.
A pritom krásne vidíte, či sú to štvrte arabské, židovské, alebo ešte templárske, každá nesie na sebe pečať svojej doby a svojich národných tradícií a pritom k sebe dokonale ladia. Všetko veľmi vkusne spája spoločný stavebný prvok – pekne opracovaný prírodný kameň. Stovky kilometrov nových diaľnic sa zahrýzajú do kamenných kopcov a na ich terasovitých úbočiach sú všade vysadené stromy.
Životodarná voda
Neviem aké bývalo počasie za čias Ježiša Krista, ale teraz nezaprší aj celý rok a pritom je celá krajina zelená. Skoro jediný zdroj vody je práve to legendami opradené jazero. Z neho ide viac ako dva metre širokým potrubím voda do skoro celého štátu a potom sa rozvádza, verte alebo nie, ku každému stromčeku, ku každému verejnému pásu zelene či už v meste, alebo medzi diaľnicami.
Bez týchto miliónov kilometrov plastikových rúrok by bola krajina polopúšť. Voda je naozaj vzácnosť a ešte ju pijú ako dúhy. Nikde som za celý týždeň ani večer ani ráno ani vo sviatok ani cez všedný deň nevidel, aby niekto pil pivo, víno, alebo nejaké tvrdé. Tak to už naozaj nie.
Ako by to dopadlo u nás na viac ako bujarých piatkových a sobotňajších nespútaných pitkách našej zlatej mládeže, keby sa tu na každom kroku ponevierali nejakí chlapci alebo dievčatá so samopalom na pleci a so zásobníkom plným ostrých nábojov ako tam?! Mali by sme asi po demografickej krivke! No a ešte by sme sa asi pozabíjali v autách. Tak tých je tam naozaj neúrekom.
Zbrane a kontroly
Šoféri jazdia rýchlo a dobre, nejako sa príliš maximálnou povolenou rýchlosťou nezaoberajú. Policajti keď sú, tak len stoja a nikoho neotravujú. Asi nemusia vyberať „milodary“ majú slušné štátne platy! Na to, aký je tam rizikový stav, toľko legálnych zbraní v uliciach a nelegálnych nepočítajúc, koľko všelijakých samovražedných atentátnikov, tak som nezažil ani jednu jedinú policajnú kontrolu, a to sme boli na cestách skoro stále.
Kresťanstvo versus pogromy
Byť v tejto krajine a nenavštíviť Betlehem, Jeruzalem, Krížovú cestu, Golgotu, Nazareth, Mŕtve more, Múr nárekov,... by bol asi naozaj hriech. No nevidieť na vlastné oči Múzeum holokaustu Yad Va šem, by bola prinajlepšom veľká škoda.
Expozícia v tomto monumentálnom pamätníku sa začína veľmi..., na toto miesto, podľa mňa, až šokujúco. Totiž, skoro nacistickou svätyňou.
Na projektoroch bežia Hitlerove prejavy, od stropu až po zem visia červené zástavy so svastikou, naboku v stojane Lebstandarte Adolf Hitler... no, nejeden mladý neofašista by „zaslzel“ dojatím! No a „slzet“ je nad čím.
Expozícia naozaj plasticky vykresľuje dobové hrôzy nielen krištáľovej noci, dobytčie vagóny, vozíky na mŕtvych, neslávny cyklón „Bé“ zvyšky zabudnutých ľudských osudov zapísaných do polospráchnivených kufrov, ktoré našli svoje konečné riešenie.
Yad Va šem nie je len o ľudskej krutosti a bezohľadnosti, ale vypovedá aj o nefalšovanom priateľstve a obetavosti, keď pod trestom smrti pre seba i celú rodinu schovávali naši občania prenasledovaných. Ich mená sú zapísané na tabuľkách v obrovskom priľahlom parku... jedno meno, jeden strom.
Aj Gbely sú zastúpené na tomto kúsku Svätej zemi. Johana Budínová, Anna a Ernest Jurkovič, Ľudmila a Ľudovit Rehák, ich mená sú vyryté na tabuli cti. Izrael je multikultúrne miesto a ako v bájnom Babylóne počúvate zmes všelijakých rečí. Po hebrejčine je teraz asi najrozšírenejším jazykom ruština.
Slovenčina v Izraeli
Mal som jeden deň na sebe tričko s nápisom Liptovské Revúce, neveríte koľko sa mi prihovorilo ľudí ľúbozvučnou slovenčinou. Z Holíča, Kopčian, Bratislavy... všetci mali radosť z náhodného stretnutia.
Prišiel som, videl som, víťaziť nebolo nad kým. Čistá a poriadna krajina, pekné mierne počasie, nikde ani papierika, nikto neotravuje, žiadni bezdomovci a opilci, samé kvetinové-živé ploty... našťastie druhú, odvrátenú tvár skorovečného konfliktu som nevidel. Verím však, teda chcel by som veriť, že ľudia zmúdrejú, a že naozaj Svätá zem bude zasľúbenou krajinou pre všetkých.
PNL