Dnes mám veľa noviniek. Aby som žiadnej nedal prednosť, idem poporiadku. Minule som vám spomínal, že som bol na perfektných koncertoch skupín, ktoré spievajú a cappella, čiže bez sprievodu hudobných nástrojov. Nespomenul som vám však milú príhodu, ktorá sa mi stala na jednom z koncertov. Stretol som tam moju známu, Veroniku Vadovičovú a nehovorte mi, že neviete, kto to je. Je to predsa naša zlatá paralympionička z Pekingu. Aby ma potešila, na chvíľu ma „ovenčila“ svojim vzácnym kovom. Zavesila mi na krk svoju zlatú medailu a ja som mohol mať chvíľu krásny pocit, že bol dekorovaný medailou olympijského víťaza.
Ďalšou príjemnou vecou, ktorá sa mi stala bolo, že som celkom nečakane dostal invalidný vozík. Musím najprv povedať dôvod mojej radosti. Ak chce v súčasnosti vozíčkar dostať kvalitnejší nový vozík, tak sa musí na ňom finančne spolupodieľať. Aby som vás uviedol do obrazu, tak vám poviem, že doplatok, ktorý musí vozíčkar zaplatiť do celkovej sumy, môže byť 15 tisíc, ale aj oveľa viac. Pri výške invalidných dôchodkov, je to teda riadna suma. Vedel som už dávnejšie, že jestvuje organizácia, ktorá dostáva zo zahraničia použité zdravotnícke pomôcky pre telesne postihnutých ľudí. Nikdy predtým som nebol v sklade, kde sa tieto pomôcky nachádzajú. Až teraz, minulú stredu.
Hoci tam boli výhradne použité vozíky a aj iné pomôcky, bolo možné nájsť aj niektoré vo veľmi dobrom stave. V oveľa lepšom ako je môj takmer šestnásťročný, viackrát zváraný starý vozík. Môj nový vozík má trochu inú, užšiu konštrukciu, takže sa s ním vmestím medzi zárubne dverí bez toho, aby som ich kolieskami neustále obdieral. So svojimi radosťami som sa s vami už podelil a teraz sa chcem podeliť o niečo, čo neviem pochopiť. Možno sa vám to bude zdať banálna záležitosť.
Stáva sa, že temer dve hodiny pred záverečnou v našej samoobsluhe na Prednádraží niekedy nie je dostať chlieb. Jedným z dôvodov je, že sa boja, aby im ho veľa nezostalo a tak objednajú menej. Iným dôvodom je inventúra niektorej blízkej samoobsluhy z tej istej organizácie, ktorej som len tak mimochodom členom aj ja.
Nechápem, čo je na tom také neuskutočniteľné, aby sa tieto obchody navzájom informovali o tom, že majú naplánovanú inventúru. Aby sa tie ostatné mohli lepšie zásobiť takou základnou potravinou ako je chlieb. Ale aby som len nehanil.
Vedenie tejto organizácie, ktorá má veľký obchodný dom na námestí, bolo jedno z prvých, ktoré pozitívne reagovalo na listy nášho trnavského klubu vozíčkarov, kde sme ich žiadali o bezbariérové sprístupnenie tohto obchodného domu. Pri rekonštrukcii svojej budovy ju urobili bezbariérovou nielen pre vozíčkarov, ale aj pre mamičky s kočíkmi a starých ľudí.
Richard GREGOR