„Fotenie s camerou obscurou nie je jednoduché ako pri obyčajnom fotoaparáte, keď fotograf len príde, cvakne a odíde. Snímky sa exponujú niekoľko minút a práve to je veľmi náročné,“ povedal na zahájení výstavy v trnavskom Art fóre fotograf Blažej Vittek. Zaspomínal si aj na deň, keď za ním prvýkrát prišiel Ľuboš Vlček s výtvorom foteným camerou obscurou. „Priznám sa, točil som nad fotkou nosom. Ľubo sa však nevzdal a vo fotení pokračoval. Všetkým tak ukázal, že je nie len dobrý fotograf, ale tiež vynikajúci konštruktér, keďže si aparáty zostrojil sám,“ dodal Blažej Vittek.
Fascinovali ho staré fotografie
„Vždy sa mi páčila stará, zažltnutá fotografia a obdivoval som ľudí, ktorí ju v dávnych časoch vytvorili. Camera obscura je predchodcom dnešného fotoaparátu a oslovil ma jej zvláštny spôsob zobrazovania,“ poznamenal zanietený fotograf. Luboš Vlček fotí veci, ktoré sa normálnym prístrojom nedajú zachytiť. Camera obscura dokáže byť ultraširoká a práve v tom spočíva jej výnimočnosť. „Úspešnosť dobrých fotografií je nižšia, ako pri digitálnom aparáte. Ak však človeka takéto fotenie baví a vie, čo chce, je to neopísateľne krásne.“
Obsucura je ako rybie oko
Camerou obscurou fotí Ľuboš najmä architektúru, mestskú krajinu a statické objekty. Vzhľadom na dlhú expozičnú dobu je potrebné, aby objekty stáli. „Ak sa mi fotografia nevydarí, môžem ju urobiť ešte raz. Ak to opäť nevyjde, budovy a ulice ma na svojom mieste počkajú aj na druhý deň,“ poznamenal s úsmevom. Trnavčan si „mašinky“ vyrobil úplne sám. Prirovnáva ich k rybiemu oku. Jediným rozdielom je, že nemajú objektív a šošovku a preto tak nezaobľujú. Ako každý fotograf, aj Ľuboš má svoju srdcovku. „Vždy to bol a bude Trnavský cukrovar. Veľmi rád by som sa niekedy dostal dovnútra a odfotil toto čarovné miesto. Dnes je to však už dosť veľký problém.“ Srdcoviek má však manžel a otec dvoch detí viac. Jednou z nich je aj mesto Trnava, kde žije od svojich piatich rokov. „Trnava mi veľmi prirástla k srdcu a fotím ju zo všetkých miest najradšej. Mám sfotené všetky ulice Starého mesta. Púšťam sa aj do nových, moderných oblastí, pretože aj tie majú svoje čaro a verím, že obohatia komplexný súbor mojich fotografií.“
Všíma si, čo iní nevidia
Ak má vzniknúť krásna fotografia, nesmie pri fotení chýbať dobré svetlo. Osvetlenie mestských dominánt je rovnako dôležité aj pri fotografovaní camerou obscurou. „Vždy keď fotím architektúru, musím si všímať v ktorom čase je miesto najlepšie osvetlené. Odfotografovať ho potom prídem až na druhý deň,“ hovorí Ľuboš, ktorý je skutočným povolaním umelecký kováč. Napriek svojej skutočnej práci je pánom svojho času a tak ho počas únikov za svojim koníčkom nikto neobmedzuje. Ľuboš je fotografom, ktorý si bežne všíma veci, ktoré iným ľuďom unikajú. „Rád fotím klenby. Ľudia si ani nevšímajú, aké úžasné klenby sa nachádzajú na úplne jednoduchých budovách a práve preto som sa rozhodol fotografovať ich. Vždy na ne dopadá zaujímavé svetlo.“
Nenápadný fotograf
Do budúcnosti má Ľuboš plánov dosť. Ak si rozpracuje konkrétnu tému, venuje sa jej aj niekoľko mesiacov. „Mám pripravené projekty, kde by mali dominovať ľudia, ale to si ešte nechám pre seba,“ povedal tajomne. Možno ste Ľuboša Vlčeka už pri svojom vášnivom hobby zazreli, alebo ho v budúcnosti prichytíte na jednej z Trnavských ulíc. Ako však sám hovorí, s nadmiernou pozornosťou ľudí sa nestretáva. „Po meste chodím nenápadne. Ľudia si ma veľakrát na ulici ani nevšimnú,“ dodal s úsmevom.
DARINA KVETANOVÁ
