Výstavbu najväčšej súkromnej dieselovej elektrárne v Hornom Uhorsku podporila aj cirkev. Budovať ju začali na severnom okraji mesta na pozemkoch Imricha Erdodyho. V ich blízkosti sa nachádzala železničná trať Leopoldov – Nitra a zároveň aj stanica.
„V priebehu jedného roka vznikli budovy a výroba elektrickej energie sa naplno rozbehla,“ povedal riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský. Od začiatku novembra 1909 sa postupne rozžiarili niektoré ulice mesta. No nebolo to po prvýkrát, čo Hlohovčania pocítili elektrickú energiu. Keď sem v septembri roku 1891 zavítal cisár František Jozef I. na vojenské manévre, doviezli z Viedne ku kostolu sv. Michala agregát.
Jedna ulica a zámok už raz svietili
„Poháňala ho para. Zámok a Podzámsku ulicu dočasne osvetlili. Keď cisár odišiel, lampy demontovali a opäť nahradili pôvodnými kahancami,“ vysvetlil Urminský. Lampáše zažínal každý večer obecný sluha, ktorý ich nadránom aj zhasol.
„Elektrické osvetlenie bolo pre Hlohovec veľkou novinkou, dokonca ho mali o dvadsať rokov skôr ako slávna budova opery v Chicagu,“ podotkol Ján Orlovský zo spoločnosti Západoslovenská energetika..
V strachu vypustili nádrže s naftou
Elektrickú energiu vyrábali dva dieselové motory. „Štartovali ich pomocou tlaku vzduchu, v pôvodnej hale boli kompresory,“ objasnil bývalý pracovník elektrárne sedemdesiatšesťročný František Bardejovský. V areáli boli pod zemou dve obrovské nádrže na naftu. Mali aj vlastnú studňu na vodu, ktorá je však dnes už zakopaná.
„Počas druhej svetovej vojny pri náletoch, keď prechádzal front sa pracovníci obávali, že nemeckí vojaci vyhodia plné nádrže do vzduchu,“ pripomenul zástupca vedúceho v opravovni transformátorov Peter Drimaj. Preto vypustili hektolitre motorovej nafty do zeme.
Až začiatkom sedemdesiatych rokov sa začalo s čistením. „Vybagrovala sa zemina, do pôdy sme nasadili špeciálne baktérie, ktoré požierajú ropné látky,“ uviedol konateľ OTC,s.r.o. Hlohovec Marian Ručkay. Podľa neho do odstránenia škôd investovali takmer 2,5 milióna korún.
Jamu zasypali novou zemou, v ktorej sú zapustené sondy. „Dodnes pravidelne sledujeme stav a to, ako pokročila likvidácia škodlivých látok,“ doplnil Drimaj.
Cez vojnu poškodil jednu z hál aj delostrelecký granát, ktorý sem vletel cez okno a explodoval.
„Našťastie sa tu nikto nenachádzal. Zničil však nosný stĺp. Ešte i dnes je na ňom vidieť, ako ho opravili,“ povedal Drimaj.
Pomáhali s dodávkami energie v čase špičky
Výroba elektrickej energie pomocou naftových motorov bola veľmi nákladná. Postupne sa po vojne prechádzalo na parné stroje. „Obmedzil sa výkon a elektráreň vypomáhala už len v čase špičky,“ spomenul si Bardejovský.
Výrobňu prestavali na opravovňu transformátorov. Tie však v menšom množstve opravovali už aj v minulosti. „Máme špeciálnu halu s dlažbou, ktorá sa používa v hutníckom priemysle. Cez ňu olej neprenikne do pôdy a spodných vôd, okrem toho ju nepoškodí ani ťažký transformátor,“ vysvetlil Drimaj.
Transformátory pracovníci elektrární pravidelne kontrolujú. V prípade poškodenia ho opravia. „Vyčistíme ich, odstránime nánosy, prefiltrujeme olej,“ uviedol Drimaj. Potom transformátory idú do špeciálnej pece na presušenie. Ak totiž nie sú v oleji, okamžite do seba nasávajú vlhkosť zo vzduchu.
Po ponorení do oleja a uzavretí nádoby sa testujú a dostávajú výslednú atestáciu.
„V ideálnych podmienkach má transformátor neobmedzenú životnosť, ak ho teda nepoškodí blesk či prepäťové napätie v sieti,“ skonštatoval Drimaj.
Elektromery s displejom zatiaľ nebudú
Súčasťou spoločnosti OTCje aj pracovisko opravy a overovania elektromerov, ľudovo nazývaná ciachovňa. Tu sa overuje presnosť elektromerov. „Robíme opravu a údržbu. Dôležité je, aby každý elektromer meral správne a presne vo všetkých záťažových bodoch pri malom, strednom aj vysokom prúde,“ vysvetľuje vedúci servisu elektromerov Ivo Peško.
Pracovisko má v súčasnosti jedno z najpresnejších meracích zariadení na Slovensku. Nedávno dali na otestovanie do užívania nový model elektromera, ktorý však zatiaľ nie je určený pre bežných odberateľov.
„S týmto zariadením s dá komunikovať z jedného miesta, teda človek nemusí chodiť stav odpisovať, ale zistí si ho v počítači,“ doplnil.
Zatiaľ preverujú ich funkčnosť, preto do budúcnosti nevylúčil, že by nimi mohli byť vybavené aj domácnosti. Všetky nové elektromery sú dnes digitálne, no nie všetky majú displej. Energetické distribučné spoločnosti plánujú naďalej zachovať známe mechanické číselníky.
„Z hľadiska zachovávania dát je to dôležité pre zákazníka. Ak príde k poruche, prípadne prerušeniu dodávky elektrickej energie, dokáže si stav prečítať.“ Na elektromere s digitálnym displejom ostáva takisto stav čísleníka zachovaný, no musí sa vytiahnuť z pamäte. „A to už nemusí byť pre zákazníka dostupné a preukázateľné.“
Bývalú elektráreň, ktorú nahradili pracoviská opravovne transformátorov a ciachovňa dnes pripomína tabuľa pred vstupom do areálu.
RASŤO PIOVARČI
