Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Grécki bohovia hocikoho na Olymp nevpustia

Tesne pred vrcholom gréckeho Olympu to museli dvaja poľskí horolezci vzdať. Zahalila ho hmla a o chvíľu začali šľahať blesky, spustil sa hustý dážď a fúkal prudký vietor. Po krátkom vyčíňaní prírodného živlu sa vrátili do východiskového bodu. Šťastie pr

Cieľom deväťčlennej výpravy s celoslovenským obsadením bolo dobyť najvyšší vrch Macedónska Golem Korab a zároveň aj bájny grécky Olymp. Vyrážalo sa mikrobusom pred dvoma týždňami v noci. „Do Macedónska sme dorazili popoludní a naplánovali si prespať v malej polozrúcanej dedinke, ktorá bola vzdialená asi dvadsať kilometrov od nášho cieľa,“ hovorí Martin. Batohy zložili na záhrade u starých manželov. Nepoznali sa, ale ubezpečili ich, že sa nemusia báť. „Hneď nás upozornili, že nie sú Albánci, ale majú pravoslávne vyznanie,“ vysvetľuje Juraj. Členovia výpravy spali pod holým nebom, nadránom ich prebudil okrem obrovského strážneho psa aj začínajúci dážď. Preto okamžite zbalili veci a odišli. Po ceste ich zastavil starý pán, pasažiera vzali k sebe. „Napriek tomu, že dosť smrdel, urobili sme dobre, že sme ho odviezli. Vstup na Golem Korab si vyžaduje povolenie. A on sa so strážnikom poznal.“ Keďže však bolo iba šesť hodín ráno, začal starý pán palicou báchať na okná a mreže. Nakoniec sa mu strážnika Bohdana podarilo zobudiť. „Vyšiel z dverí, nič nepovedal, šmátral vo vreckách nohavíc a hľadal cigaretu. Cítili sme napätie. Až po tom, čo si zapálil a dvakrát potiahol, povedal, že teraz môžeme hovoriť,“ spomína si Martin. Macedónci a Albánci majú medzi sebou neustále konflikty, preto výprava potrebovala povolenie na vstup. Strážnik mávol rukou, že môžu odísť. Zamínované cesty ku Golem Korabu Na vrchol Golem Korabu vedie niekoľko ciest, no iba oficiálne schválená je odmínovaná, na vedľajšie trasy sa vstupovať neodporúča. „Pokračovali sme ďalej mikrobusom po cestách bez akéhokoľvek značenia, príkaz znel ísť stále vpravo.“ Výstup zahalili mraky a neustále pršalo. Po celý čas nevideli vrchol. „Horská cesta sa neustále kľukatila, takto sme pokračovali asi päť hodín. Naokolo neboli stromy, iba lúky, valasi tu pásli ovce. Aj tesne pod vrcholom, pričom to už je dva a pol kilometrová výška,“ doplňuje Juraj. Až pred koncom výstupu prestalo pršať. Turistické mapy uvádzajú, že Golem Korab sa týči do výšky 2754 metrov nad morom. Po premeraní gps systémom zistili, že je o desať metrov vyšší. „Vrcholom prechádza albánska a macedónska hranica. Na hraničnom kameni je zápis v oboch jazykoch.“ Zostup do základného tábora trval rovnako dlho ako výstup. Bohovia na Olympe sa hnevajú Cestou z Macedónska do Grécka sa opäť rozpršalo. Jednotliví členovia začali prostredníctvom esemesiek zisťovať aktuálne počasie na ďalšie hodiny. „Výstup na Olymp sme nechceli vzdať, ale vyzeralo to všelijako,“ pripomína Martin. Keď sa pýtali miestnych, ako bude podľa nich v nasledujúcich dňoch, každý im odpovedal inak. Vedúci výpravy rozhodol, že aj napriek nepriaznivému počasiu skúsia vystúpiť až na vrchol. Mikrobusom sa vyviezli do východiskového bodu, ktorý je vo výške 1200 metrov. Olymp ostával v hmle, grécki bohovia sa hnevali. Po výstupe cez lesy sa dostali k chate vo výške 2200 metrov. Odtiaľ je k vrcholu iba osemsto metrov. „Lenže je to skalnatý terén, náročný na prechod. Prudké stúpania sa striedajú s klesaním, rôzne obchádzky spomaľujú výstup,“ hovorí Juraj. Finálna trasa vedie po hrebeni kopca, hneď vedľa je hlboká nebezpečná roklina. Okrem toho celý čas fúkal neznesiteľný vietor. „Stretli sme turistu s vytknutým obviazaným kolenom. Sto metrov pod Olympom to vzdal. S bolesťami sa vracal späť.“ Búrka im zabránila v ďalšom postupe Oveľa horšie dopadli deň predtým dvaja poľskí horolezci. Tých pod Olympom chytila búrka a tak prudký vietor, že spadli na zem a dvadsať minút sa nedokázali postaviť. Všade naokolo šľahali blesky. „Stalo sa to len pár hodín pred našim výstupom. Trochu sme dostali strach.“ Túry na Olymp sa robia dvojfázovo. Prvý deň výstup na chatu a hneď ráno na druhý deň sa odchádza na Olymp. „Ráno nebýva zahalený hmlou a počasie nie je také premenlivé ako popoludní,“ dopĺňa Martin. Prvá časť výpravy vystúpila na končiar. „Gratulovali sme si k nášmu výkonu, mysleli sme si , že je to Olymp,“ smeje sa Juraj. Šlo však o Skalu, vysokú 2800 metrov. Odtiaľ sa skalnou úžinou prudko zostupovalo dolu skalným útesom a potom po značkovanom chodníku viedla cesta do 2918 metrov priamo na bájny Olymp. Ešte pred desiatimi rokmi tu nebolo žiadne značenie, ale už aj Gréci pochopili, že turisti majú záujem okrem mora aj o hory. „Začali sme výstup po skalách, niektoré časti sme sa museli vyťahovať, iné sme zvládli.“ Po niekoľkých minútach Olymp opäť zahalila hmla. Z vrcholu nebolo dovidieť ani na pár metrov. „Až po dvoch hodinách zostupu vietor rozohnal mraky, ale to už sme smerovali do dedinskej krčmy.“ Meteora – kláštory na skalách Pôvod skál na severozápade Thessalskej nížiny stále zahaľuje rúško tajomstva. Najprijateľnejšia je však stále verzia od nemeckého geológa Filipsona, ktorý ju vyslovil ešte na konci 19. storočia. Obrovské kamenné homoly boli súčasťou hlbokého dna rieky, ktorá ústila do mora. Meteory stoja na vrcholoch týchto útvarov a celé stáročia boli útočiskom pred nebezpečenstvom. „Prvé zmienky o mníšskych pustovniach pochádzajú už z 11. storočia. Tu sa modlili, po čase jeden z mníchov založil kláštor a nazval ho Meteora,“ vysvetľuje Martin. Blízko ku hviezdam Grécky názov bol symbolický – znamenal obrátený ku hviezdam. Mnísi chceli byť čo najbližšie k Bohu. Do kláštor neviedla žiadna cesta, dostať sa sem dalo len v lanovom koši, ktorí museli vytiahnuť až hore. „Od panovníkov získavali rôzne výsady, dokonca mnísi si razili aj vlastné peniaze. Uložené sú tu originály kníh, spisov a podobne,“ dokladá Juraj. Pôvodne stálo na skalách dvadsaťštyri kláštorov, dnes ich je sedem. Medzi najkrajšie patrí Varlam, medzi najvyššie zase Metamorfosis. Do týchto posvätných miest je zakázaný vstup v krátkych nohaviciach a v sukniach. RASŤO PIOVARČI

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 751
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 482
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 10 930
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 944
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 560
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 737
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 504
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 486
  9. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 364
  10. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 339
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Cesty na Slovensku sú zjazdné, pozor však treba dať na hmlu a poľadovicu

Hmla s dohľadnosťou do 100 metrov sa môže vyskytovať aj v okrese Piešťany.

Ilustračné foto.

V Cíferi začnú testovať už dnes, zatiaľ majú k dispozícii len 350 testov

V Trnave sa bude najviac testovať v sobotu a nedeľu.

Na Slovensku prebieha plošné skríningové testovanie.

Trnavská radnica prvýkrát v histórii nezverejnila výzvu na návrhy ocenení

Mesto nestihlo pre opatrenia ani tradičné marcové slávnostné odovzdávanie ocenení za rok 2019.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?