Písmo:A^-|A⁺00

Obyvatelia Šelpíc sú pyšní na svoju rodáčku. Kohokoľvek sa na ulici spýtate na Veroniku, každý vyčarí obrovský úsmev a zasype vás spŕškou superlatívov na jej adresu. Veď zlato sa tu tak často neobjavuje. „Veľmi si to vážim. Ja i celá dedina. Napriek svojmu hendikepu dokáže podávať obdivuhodné výkony,“ tvrdí dôchodca Jozef Poliak. „Mám z toho veľmi dobrý pocit, že pochádzam z rovnakej obce, ako zlatá medailistka z olympiády,“ uviedol študent Martin Bartek. V Šelpiciach sa už túto nedeľu plánujú veľkolepé oslavy na jej počesť. „Ľudia majú veľký záujem sa s ňou stretnúť osobne, pretože takmer všetci jej držali palce. Osobne ju poznám od detstva a napriek tomu, že je telesne postihnutá, bola a je vždy aktívna a plná života,“ uviedla Jana Šimončičová z Obecného úradu v Šelpiciach. Olympiáda ju prekvapila. V dobrom „Olympiáda je o niečom inom. Je o výnimočnej atmosféra, dlhej histórii, a tom, že tam súťažia len najlepší z najlepších zo všetkých krajín sveta,“ uviedla medailistka Veronika Vadovičová. Toto bola jej tretia olympiáda. Na predošlých hrách v Aténach a v Sydney ešte nedosiahla výraznejšie umiestnenia, no Peking ju vystrelil hneď na najvyšší stupeň - stupeň víťazov. Olympiádu v Číne pritom považuje za najlepšie zorganizované podujatie. „Olympijské hry veľmi Číne pomohli. Myslím, že mnoho ľudí po týchto hrách zmenilo na túto krajinu názor. A taktiež naopak, veľa Číňanov zmenilo názor na cudzincov,“ tvrdí. Množstvo anglicky hovoriacich dobrovoľníkov, divákov na tribúnach, či hladký priebeh jednotlivých súťažných disciplín sa podpísali pod jej zdarný priebeh. So streľbou začala na lyžiarskom výcviku Bezstarostné, krásne detstvo so svojimi bratmi, počas ktorého nikdy nepociťovala, že je iná - hendikepovaná. Všetci v jej okolí ju brali normálne. A to jej veľmi pomáhalo. Na streľbu v tom čase ani nepomyslela. Všetko sa to začalo na lyžiarskom výcviku počas gymnázia. „Nemali sme dosť snehu, tak sa nám pedagógovia snažili spestriť program. Aj streľbou zo známej vzduchovky, ktorú som si po prvýkrát vyskúšala. Chytilo ma to. Po návrate z lyžiarskeho som sa prihlásila do streleckého oddielu a odvtedy som tam. Medzitým som sa venovala aj atletike, no neskôr jednoznačne prevážila streľba.“ Stala sa jej doménou, koníčkom i povinnosťou. Všetkým a naraz. „Nikdy som si nepredstavoval, že z nej bude úspešná strelkyňa. Ale vedel som, že keď sa začne niečomu naplno venovať, tak vďaka svojej pevnej vôli bude úspešná v čomkoľvek,“ prezradil Jozef Vadovič, hrdý otec. Plní si takmer všetky svoje sny Momentálne študuje na dvoch vysokých školách, popritom pravidelne trénuje a okrem iného má aj svojich zverencov, ktorým odovzdáva svoje poznatky a skúsenosti. „Zlatou paralympijskou medailou si splnila jeden zo svojich životných snov. V budúcnosti sa chce venovať najmä práci s postihnutými deťmi. Chce ich vytiahnuť von, chce ich presvedčiť, že môžu žiť úplne normálne, ako ostatné zdravé deti,“ uviedla Božena Vadovičová, jej matka. Ako nám potvrdila, Veronika bola vždy slniečkom. Kam prišla, tam sa to rozžiarilo. „Nikdy nezabudnem, keď sme v minulosti chodili častejšie lekárovi, tak Veronika vždy dokázala zmeniť pochmúrnu atmosféru čakárne. Večne usmiata, veselá s chuťou do života,“ zaspomínala si mama. Pozitívny vzťah k životu ju sprevádza aj naďalej. Na relax jednoducho nemá čas „Snáď by mal mať deň tridsaťosem hodín,“ zafilozofovala si Veronika. Minulý rok bol najhektickejší. Dve vysoké školy, tréningy a neskoršia príprava na paralympiádu mi dali poriadne zabrať. „Ja nedokážem nič nerobiť. To jediné sa mi stále, vďakabohu, nedarí. Keď nič nerobím, tak som z toho doslova unavená,“ prezradila. „Veľmi rada sa učím novým veciam a snažím sa vždy z nich zobrať si to najlepšie. Žijem naplno a riadim sa heslom, že vždy je čo prekonávať, vždy je možnosť ísť dopredu,“ zhrnula svoju životnú filozofiu. PETER BRIŠKA

Článok pokračuje pod video reklamou