Stále sa niečo deje....

V poslednej dobe ma veľmi zaujali informácie o rôznych podujatiach. Tie pripravované pri príležitosti osláv 770. výročia udelenia výsad slobodného kráľovského mesta Trnava.

Pamätám sa, ako mi môj dedko kedysi rozprával o oslavách spred sedemdesiatich rokov. Vtedy sa oslavovalo guľaté sedemsté výročie a boli to veľkolepé oslavy. Samozrejme, v rámci vtedajších možností, aj ľudia boli vtedy oveľa skromnejší, menej nároční ako dnes. Môj dedko bol pri tých sedemstoročných oslavách asi v tom veku istom veku ako ja pri 750-tom výročí. Veľmi dobre sa na to pamätám a mohli sme tie oslavy porovnávať. Tento rok to bola veľká „paráda“, len mi je veľmi ľúto, že môj dedko to už nezažil. Oslavy pokračovali a dokonca sa dá povedať, že vrcholili práve na Tradičný trnavský jarmok. Ako každý rok som prešiel celé jarmočisko a zastavil som sa pri všetkých zaujímavých stánkoch, hlavne pri tých s remeselníckymi výrobkami. Nechcelo sa mi ísť domov na neskorý obed, tak sme sa zastavili v strede mesta v pizzérii. Ukázalo sa, že to bola veľmi dobrá voľba. Len čo sme sa usadili a objednali si jedlo, prisadli si k nám známi, ktorých som veľmi dávno nestretol. Ale to nie je všetko. V tej rušnej vrave v reštaurácii som rozoznal celkom neomylne jeden hlas. Patril poslankyni NR SR pani IveteRadičovej. Pristavila sa pri mne na kratší rozhovor a ja som bol rád, že ma neobišla bez povšimnutia. Jarmok sa síce skončil a počul som až k nám domov zvuky z ohňostroja, ale život ide ďalej. Čakajú ma stále nové podujatia, ani neviem, ako to všetko časovo stihnem. O pár dní máme náš tradičný športový deň, ktorý usporadúva náš trnavský klub vozičkárov. V galérii i v synagóge budú vernisáže a podľa obsahu pozvánky sa zdá, že výstavy budú zaujímavé. No a chystám sa znovu do Bratislavy na malý výlet, kým sa ešte ako tak dá chodiť von na vozíku. RICHARD GREGOR