Písmo:A^-|A⁺00

V minulom čísle MY Trnavských novín sme vám priniesli príbeh o Princeznej Pryma. V tomto vydaní vám opäť prinášame jeho pokračovanie. ***** Jej otec sa sklonil a pošepkal jej, že všetko bude v poriadku. Vzal jej ruku a pohol jej smerom ku schodisku, ktoré viedlo dolu na prvé a najnižšie podlažie. Ešte mali v ten deň toho urobiť veľa a teraz bol čas ísť k prvému výklenku, kde ležala pochovaná Kráľovná Pryma, na chvíľu v tichosti postáť a vzdať jej hold. „Musíš sa ponáhľať, zašepkal. To bolo napomenutie, ktoré bude počuť a hovoriť vo svojom živote často. Čas bol meraný nie na roky, alebo desaťročia, ale na vlády. Každá vláda niesla meno svojej Vládkyne. Maryna vláda práve dospela ku koncu a Susannina vláda ihneď začala. Kráľovná Mary žila dlhý život, plných sedemdesiatštyri rokov a očakávalo sa, že jej vnučka Suzanna bude žiť takisto. Súčasní členovia Kráľovského pokolenia v tomto ohľade dokazovali zhodnosť. Práca, ktorú Kráľovná Pryma začala pred storočiami, pokračovala s každou Kráľovnou od Prymálnej vlády. Našla spôsob ako pokračovať v začatej práci aj za obdobím svojho vlastného života. Kráľovná Pryma nielenže vytvorila Kráľovstvo, ale určila základnú štruktúru Prymálnej dynastie. Kráľovské nástupníctvo malo len jedno jednoduché pravidlo: Iba najstaršia dcéra najstaršieho syna mohla nastúpiť na trón. Pre prípad, že by to nebolo možné, pripravila plán, ktorý ale nikdy nebol uskutočnený. Bola iba jedna Princezná a ostatní členovia kráľovskej rodiny, vrátane jej súrodencov, neniesli žiadny titul. Dokonca aj od označenia Kráľovský manžel bolo už dávno upustené. Muž Kráľovnej bol oslovovaný presne tak. Bola v tom veľká múdrosť. Preskočením generácie nikdy nenastal spor o následníctvo. Ambície potomkov Kráľovnej nikdy nerozdelili Kráľovstvo ani neviedli opozičné skupiny. Namiesto manévrovania pre osobnú moc, Kráľovnine deti pochopili, že nezáleží na tom, čo sa stane, nikdy nebudú nástupníckym panovníkom. Neboli na vládnutie oprávnení. Podvolili sa faktu, že jedine dcéra z ďalšej generácie môže vládnuť. Suzanna už od narodenia vedela, že jedného dňa sa stane Kráľovnou. Po tisíctristoštrnásť rokov, odkedy Kráľovná Pryma založila Prymálnu dynastiu, najbližšie, čo akýkoľvek muž, bol ku kráľovaniu, bolo v tej chvíli, keď otec vo svojich rukách držal korunu svojej nebohej matky a podával ju svojej dcére. Nebudú žiadni Králi, ale nie navždy. Kráľovná Pryma nastavila časový limit pre vládu žien a Prameň mieru bol toho pripomienkou. Ukončenie doterajšieho sporu bolo ľahko dosiahnuté v priebehu predpovedaných dvoch generácií, a úloha systematicky určiť a pomenovať väčšinu sociálnych príčin vojny zabralo trikrát tak dlho. Kráľovné pokračovali v objavovaní ďalších nových prešibaných dôvodov s každou Vládou. Posledná a najdôležitejšia fáza procesu bolo zaužívanie Umenia mieru, kým sklon na vojnu nebude z populácie vykorenený. Toto, odhadla, zaberie aspoň sedemdesiat generácií. Ľudia už začali rozoberať, čo sa bude diať po tom, akoby nový systém bol práve za rohom. Kráľovná Suzanna to po dlhý čas pokladala za divné, pretože nikto živý nikdy nebude vidieť túto zmenu v panovníckom predpise. V súčasnej miere následníctva boli stále aspoň päťsto rokov vzdialení od smrti tridsiatejšiestej a poslednej Kráľovnej. Potom jedného dňa bol jej dôvod jasný. Ako dôsledok používania Umenia mieru, náchylnosť na krátkozrakosť sa z ľudu tiež akosi vytratila. Nikto sa nechcel vrátiť do Temných čias, keď ľudia skutočne jeden druhého zabíjali. Ako vybrať prvého Kráľa, bolo častou témou rozhovorov. Ľudia sa pýtali, či by mal byť členom tej istej Kráľovskej rodiny založenej Kráľovnou Pryma alebo z úplne nového rodu. Zdráhali sa robiť úsudky. Toto nebol čas na odpovede, ale na otázky. Jedna vec bola známa naisto: Ktokoľvek bude napokon vybratý, už mal meno. Budúci Kráľ sa bude volať Ten. Bolo to bolo pomenovanie, čo Kráľovná Pryma sama používala na popis prvého Kráľa; avšak nechala na ľudí rozhodnúť sa, koho vyberú a ako ho vyberú. Aby zaručila, že sa to udeje správne Prvá Kráľovná zanechala okolo vrcholu Prameňa mieru vyryté pokyny hlbokými, ľahko čitateľnými písmenami. Vybrala si červenú žulu, vyťaženú neďaleko pevnosti Kahr-Hem, pretože to bol najsilnejší a najtrvácnejší murársky kameň čo poznali. Tiež sa rozhodla napísať svoj sľub červenou, aby ľudia vedeli, že je dôležité ho naplniť. Tento sľub výrečným jazykom hlásal, že príde Kráľ a nie Kráľovná, a že Kráľovná ho nebude môcť vybrať. Na jeseň roku 1328, čo počítali od narodenia Kráľovnej Pryma, Kráľovná Suzanna, Dvadsiata siedma Nositeľka mieru Prymálnej dynastie, najmladšia Kráľovná, aká kedy nastúpila na trón, oficiálne dozerala na jej prvý Festival mečov. Festival bol popísaný Kráľovnou Pryma, ale nekonal sa až do roku 279, na konci Slávkinej vlády, nejakých dvestotridsať rokov po vybudovaní Prameňa mieru, kedy obrad mohol byť uvedený. Zabralo to takmer šesť generácií každoročných pozvaní pre susedných Šesť Kráľovstiev, kým čo len jeden z ich Panovníkov súhlasil prísť do Mesta Pryma a spustiť svoj meč do Prameňa mieru. Pre Kráľovnú Slávku to bolo veľké víťazstvo a bol to deň, keď deti z Mesta spievali piesne ospevujúce tú udalosť. Ostatné Kráľovstvá sa jedno za druhým napokon prispôsobili a rozhodli sa zúčastniť Festivalu. Deväťdesiatosem rokov po prvej pozitívnej reakcii, uprostred Andreinej Vlády, bol Panovník bývalej Provincie Nebies posledným Kráľom, čo prijal pozvanie. Toto Kráľovstvo sa už dávno vzdalo mena Nebeské, vymenilo ho za niečo viac realistické a menej náchylné na ironický humor. Podľa tradície, každý rok po zbere orechov a hneď ako listy na stromoch zožltli, zišli sa oficiálni reprezentanti zo všetkých šiestich susedných Kráľovstiev, so všetkou pompou a slávou, akú mohli priniesť. Kopajúc po koberci popadaných listov, každá delegácia vystavovala na obdiv ulicu, ktorá niesla meno ich Kráľovstva. Bolo to šesť veľkých spíc Mesta, ktoré Kráľovná Pryma založila špeciálne na túto príležitosť. Tieto dopravné tepny, rovné ako šípy, spájali každé zo susediacich Kráľovstiev so srdcom Kráľovstva Pryma. Králi a ich rytieri, Kráľoviči a Princezné, všetci prišli ozbrojení, meče vo vyšperkovaných kapsách po svojich bokoch. Niektorí z tých mladších zápasili s veľkými mečmi, ktoré sa týčili vyššie ako boli oni. To bol tiež prípad Kráľovnej Suzanny, ktorá poprosila svojho otca, či jej môže pomôcť niesť ten jej. Ako sa blížili k šiestim vystupujúcim rampám, ktoré viedli hore z ulíc pomenovaných podľa nich na obrad promenády na vrchole Mauzólea Kráľovien, každé Kráľovstvo držalo vztýčené svoje žiariace obradné meče. Úmyselne neboli s Kráľovstvom Pryma spísané žiadne dokumenty. Z času na čas boli ponúknuté, ale zdvorilo odmietnuté. Spočiatku bolo pre Panovníkov Šiestich Kráľovstiev ťažké pochopiť, ako môže byť mier bez mierových zmlúv. Avšak po zúčastnení sa Festivalu Mečov začali chápať, že mier nie je výsledkom vzájomne záväzného dokumentu. Požadovaným výsledkom dohody bolo prímerie a dve Ríše už v mieri žiadnu dohodu nepotrebovali. Kráľovná Pryma prišla na to, že mier nebol len nekonanie sa bojových akcií alebo jednoducho absencia vojny. Mier je niečo viac, niečo úplne odlišné. Tajomstvo mieru spočíva v pochopení toho, že všetky úsilia sú iba čiastočne jednostranné, keď jedna strana hľadá, čo je dobré pre obe strany, nielen pre seba. Tieto mierové postoje neboli založené na odvete. Bolo dobré, ak obe strany žili podľa nich, ale skutočný mier bol každopádne dobrovoľný bez predpokladu odvetnej akcie. Zmluvy, bez ohľadu na to, ako dobre sú vypracované, vždy zlyhajú, pretože ako Kráľovná Pryma objavila, obe strany sa delia o rovnakú filozofiu - že niet dôvodu ísť do vojny, kým na to nie je dôvod. Práve pre to sa Kráľovstvo Pryma nezaviazalo v žiadnej zmluve o vzájomnej bezpečnosti, ktorá sľubovala prísť na pomoc druhému ak ten bude napadnutý, sľubom nikdy neposlať vojakov do inej Ríše. Tieto druhy zmlúv, hoci použité na zaistenie neagresie medzi dvoma Ríšami, boli v Navinej vláde zhodnotené ako obvyklá a závažná príčina vojny s tretím Kráľovstvom. Bolo ľahké byť zatiahnutý do cudzieho sporu. Kráľovná Nava túto možnosť zlikvidovala. Výsledok bol, že Šesť Kráľovstiev muselo obrátiť svoju energiu na utváranie priateľov a nie nepriateľov. Festival Mečov bol rituálom symbolických listín a skutok odvrhnutia zbrane hovoril jasnejšie, než akákoľvek mierová dohoda. Promenáda na vrchole Mauzólea bola okrúhla s veľkým ohradeným tvorom v strede. Napokon sa všetci zástupcovia zhromaždili okolo otvoru, hojdali svoje meče nad okrajom a čakali. Kráľovná Suzanna potrebovala pomoc svojho otca. Na chvíľu zastala a potom s vážnym tichým hlasom povedala: „Nech je mier.“ Súčasne všetci pristúpili a spustili svoje meče do Prameňa mieru. Bol to vskutku očistný okamih. Dolu bola dlhá cesta a ťažké meče o seba hrmotali a zvonili vzduchom, kým prešli jej zvyšok a hlučne sa navŕšili na veľkú hromadu zbraní na dne. Po čase bola studňa týmito mečmi čiastočne zaplnená a nikto si nevedel ani len predstaviť množstvo či počet nazbieraných zbraní. Paradoxne, cech výrobcov mečov si udržal obchod aj pre tento každoročný obrad a mierové hospodárenie. Delegácie boli potom pozvané do Veľkej sály na hostinu takej slávy, že cudzí kuchári boli často oblečení ako Panstvo a utajení medzi vyslancami len preto, aby mohli ukradnúť Kráľovnine recepty, odniesť si ich späť a potešiť svojich Kráľov. Na vzdialenom konci Veľkej Sály bol masívny kus bieleho mramoru vložený do žiariacej červenej žuly s menami vlád Kráľovstva Pryma. Prymálna dynastia: Kráľovná Pryma 1 až 74 (Prymálna vláda 14 až 74) Kráľovná Martina 59 až 132 (Martinina vláda 74 až 132) Kráľovná Lea 121 až 193 (Leina vláda 132 až 193) Kráľovná Nava 175 až 245 (Navina vláda 193 až 245) Kráľovná Slávka 228 až 299 (Slávkina vláda 245 až 299) Kráľovná Krista 276 až 345 (Kristina vláda 299 až 345) Kráľovná Andreá 324 až 398 (Andreina vláda 345 až 398) Kráľovná Safa 381 až 454 (Safina vláda 398 až 454) Kráľovná Mara 423 až 495 (Marina vláda 454 až 495) Kráľovná Iva 475 až 546 (Ivina vláda 495 až 546) Kráľovná Sara 524 až 594 (Sarina vláda 546 až 594) Kráľovná Darlina 570 až 644 (Darlina vláda 594 až 644) Kráľovná Charlette 622 až 694 (Charlettina vláda 644 až 694) Kráľovná Venus 669 až 739 (Venusina vláda 694 až 739) Kráľovná Lada 716 až 784 (Ladina vláda 739 až 784) Kráľovná Danica 763 až 835 (Danicina vláda 784 až 835) Kráľovná Katarína 815 až 889 (Katarínina vláda 835 až 889) Kráľovná Miška 865 až 940 (Miškina vláda 889 až 940) Kráľovná Jela 918 až 989 (Jelina vláda 940 až 989) Kráľovná Vana 966 až 1038 (Vanina vláda 989 až 1038) Kráľovná Anisa 1014 až 1083 (Anisina vláda 1038 až 1083) Kráľovná Ema 1058 až 1128 (Emina vláda 1083 až 1128) Kráľovná Soňa 1102 až 1176 (Sonina vláda 1128 až 1176) Kráľovná Judita 1152 až 1226 (Juditina vláda 1176 až 1226) Kráľovná Ľubica 1204 až 1278 (Ľubicina vláda 1226 až 1278) Kráľovná Mary 1254 až 1328 (Maryna vláda 1278 až 1328) ***** Pokračovanie príbehu nájdete už nabudúce v MY Trnavských novinách. JOSEPH SHEPPHERD

Článok pokračuje pod video reklamou