Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky
NIE JE DÔLEŽITÉ, AKÚ HUDBU ČLOVEK POČÚVA. DÔLEŽITÉ JE, ŽE POČUJE HUDBU

Arabeska života, pretancovaná s láskou

Keď sme si s bývalou učiteľkou tanca OĽGOU OSVALDÍKOVOU dohadovali stretnutie, tak trocha sme hádali, ako asi bude vyzerať deväťdesiattriročná dáma, jedna z prvých učiteliek baletu, stepu a moderného džezového tanca na Slovensku. Nesklamala nás. Tak ako t

Oľga Osvaldíková z Piešťan patrí medzi ženy, ktorým osud dožičil presne to, čo si zaumienili. Narodila sa v slovenskej rodine v Amerike, ako šesťročná sa s rodičmi vrátila naspäť do rodičovskej krajiny. Práve tu v jej hlave z ničoho nič skrsol nápad, že chce byť baletkou. „Neviem ako mi to napadlo. Nikto z našej rodiny sa hudbe ani tancu nevenoval. Keď som rodičom oznámila, čo chcem ísť študovať, zakazovali mi to. Doba tancu nepriala,“ vysvetľuje. Keď už na rodičov nezabrali slová, že bude sólistkou Národného divadla, skúsila to, že bude učiteľkou tanca. „Vtedy povolili, a ja som sa ako dvadsaťštyriročná začala učiť tancovať klasické tance. Dnes sa tomu deti venujú oveľa skôr.“ Mladá Oľga si začala svojpomocne zháňať kvalitných pedagógov. Študovala u baletných majstrov Elly Fuchsovej-Lehotskej, Relského a Bulhara Pančeva. „Ella Lehotská bola prvou učiteľkou nielen klasiky, ale aj stepu na Slovensku vôbec. Učila ma, neskôr sa jej narodil syn Juraj a potom mladší Janko, dnes známy hudobníci. Tanec šiel u Lehotskej bokom,“ spomína. „Ella prišla za mnou a povedala: Dievča, uč! Ja budem pri malom.“ Oľga chvíľu učila tance, no neskôr sa vrátila k pôvodnému snu, chcela tanec najskôr poriadne naštudovať a dostať sa až do Národného divadla. Tanec za oceánom Keď Oľga Osvaldíková doštudovala u Bulhara Pančeva, otvorila si v Piešťanoch prvú tanečnú školu. „Bolo to na prízemí tohto domu, dnes sú tu obchody, ale vtedy tam bola veľká tanečná škola.“ Deti o tanec záujem prejavovali stále viac a viac. No Oľga predsa len skúsila aj Národné divadlo. „Prišla som tam, spravila som skúšky a stala som sa sólistkou.“ Toto obdobie, žiaľ, netrvalo dlho. Mladá učiteľka tanca odišla do Ameriky. „Pôvodne som išla iba za tetou, potom ma zlákalo tanečné konzervatórium v Chicagu, tak som sa prihlásila.“ Ani nie po roku začalo byť rodičom smutno a dcéra sa na ich žiadosť vrátila naspäť do Piešťan. Od tohto obdobia sa venovala už výlučne iba vyučovaniu tanca. „Odrazu som pochopila, že je krásne učiť tanec, vymýšľať choreografie, vedieť vypovedať príbeh pohybom.“ Neskôr začala okrem klasického tanca vyučovať aj step. Aj v ňom sa snažila ísť po dejovej linke, vymýšľala groteskné choreografie. „Bola som asi druhá na Slovensku, ktorá učila step, bolo to niečo úplne nové. Ale vždy som mala radšej klasické tance.“ Tanec? To nie je len hop sem, hop tam „Ja som sa už asi narodila s takým temperamentom a ladnými pohybmi,“ zamýšľa sa bývalá baletka, pričom na stene visí jedna z fotiek v póze na špičkách. „Bola som štíhla, to nie ako dnes. Špičky sa mi robili veľmi ľahko, nikdy som nemala problém. Ani nohy ma nebolievali. Iba niekedy, ak sme veľa trénovali, chodila som domov tak, že som celé schodisko vyšliapala tak, že som sa ťahala po zábradlí,“ smeje sa. Tancu musí podľa Oľgy Osvaldíkovej obetovať človek celého seba. Nie je to vraj len také „hop sem, hop tam“. „Nedá sa iba poskakovať. Moderné tance by som nechala niekde v kuchyni. Začne hrať hudba, človek sa začne trepať doľava, doprava, vôbec tanec neprecíti.“ Učiteľka tanca sa po celú svoju kariéru usilovala všetkým deťom vštepovať práve to, aby hudbu počuli srdcom. Padala ako baletka Učiteľskému povolaniu sa napokon Oľga Osvaldíková venovala viac ako šesťdesiat rokov. Na Základnej umeleckej škole v Piešťanoch vyučovala tanec ešte ako deväťdesiatročná. Jej kariéru skončil nešťastný pád pri návšteve divadla. „Vychádzala som von a zle som našliapla na schod. Tí, ktorí ma videli, hovorili, že som padala ako baletka. Ja som sa len zviezla a viac som nevstala. Zlomila som si kĺb a bolo po tanci,“ hovorí. Ešte aj po tejto nehode však k pani Oľge chodievalo niekoľko dievčat trénovať balet. „Ja som vlastne nikdy nedala v práci výpoveď, nebyť tej nešťastnej udalosti so zlomeným kĺbom, tak učím určite doteraz,“ smeje sa. Tanec jej, samozrejme, chýba. A ešte oveľa viac vymýšľanie choreografií. „Niekedy zavriem oči a niečo úžasné mi napadne, vtedy mi je ľúto, že už je po tanci. Teraz toľko nenamáham mozog, ako keď som učila, a to nie je dobre.“ Prvé črievičky odložené nemá Balet, to sú tvrdé, niekoľkohodinové tréningy. Veľa potu a síl. „Mám pocit, že ani dnes nie je klasika docenená. Ak idete napríklad na Labutie jazero, a raz si ho pozriete, ako baletky tancujú z jednej strany na druhú, nikto nevidí, koľko je za tým tréningov,“ rozpráva. Najťažšie sú podľa nej začiatky. „Naučiť sa stáť na špičke. To nie je ľahké. Klobúk dolu, kto to dokáže. Pamätám si, že veľakrát som mala baletné črievičky aj od krvi.“ Svoje úplne prvé tanečné topánočky ale odložené nemá. „Žiakom som neskôr pripomínala, aby si ich ukryli a za žiadnu cenu nevyhodili.“ Podľa učiteľky tanca sa hocikto môže naučiť hocičo. Treba iba chcieť a netváriť sa za každú cenu precitlivelo. „Ja som ešte ako deväťdesiatročná vedela spraviť šnúru. Každý ju spraví, len to chce trpezlivosť. Povedať si, bolí to? Bolí! Ale ja to prežijem a pôjdem ďalej.“ Zároveň však potvrdila aj existenciu tých, ktorým sa s obľubou hovorí „drevo“ a tancovať sa za žiadnu cenu nenaučia. „Ale je dobre, že sa aspoň hýbu. Správne držanie tela, pohyb svalov, všetko má význam. Aj keď tanečník to môže byť nanič.“ Život nie je o rokoch Ak by sa Oľga Osvaldíková znova narodila, vydala by sa tou istou cestou tanca. „Minule som videla niekde v televízii ako dievčatá tancovali brušné tance. Hovorím si, čo je na tom? Tak som zavrtela bokmi, bruchom a už to bolo,“ hovorí s úsmevom tanečníčka a na ukážku nám taký pohyb aj predvedie. Temperament a pohybové nadanie jej naozaj ani v tomto veku nechýba. „Trápi ma len noha, bojím sa ísť sama von, a tak behám akurát tak z izby do izby.“ Aj keď pani Osvaldíková venovala tancu celý svoj život, vo svojej rodine pokračovateľa nemá. „Nikto nie je po mne. Ale ak by sa zhromaždili všetky deti, ktoré som za tie roky učila, nebude stačiť ani námestie, bolo ich cez tisíce.“ Na svoj vek je bývalá učiteľka tanca v zdravotnej pohode. Jediné, čo ju trápi, je sluch. „Kričím, ale neviem, či je to tým, že som celý život učila a tam to bolo potrebné, alebo naozaj nepočujem,“ smeje sa. Nemôže sa sťažovať ani na to, že zabúda a celkom pokojne priznáva, že sa poteší, ak vidí, že v jej okolí niekto mladý spomenie, ak na niečo zabudol a nemôže si spomenúť. „Ak to povie dvadsaťročný človek, poviem si: Fajn, tak to teda nie je rokmi.“ BARBORA BZDUŠKOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 31 569
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 29 420
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 989
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 278
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 387
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 021
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 640
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 798
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 489
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 898
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Riaditeľ nemocnice: Dúfam, že o dva roky poklepávame v Trnave základný kameň

Aj nový riaditeľ tvrdí, že postaviť novú nemocnicu v Trnave je už nevyhnutnosťou.

Pandemický chaos zasiahol aj škôlky

Pravidlá sa menia zo dňa na deň. Rodičia i riaditelia materských škôl sa sťažujú na nedostatok a často sa meniace informácie z ministerstva školstva. Samospráva od pondelka niektoré otvorila.

Ilustračné foto.

Starostovia vyzývajú ministerstvá, aby predĺžili lehoty

Výzva má zmysel len vtedy, keď sa finančná pomoc dostane k čo najväčšiemu počtu príjemcov.

Ilustračné foto.

V nemocnici zaočkovali už viac ako tisíc zdravotníkov

V Nemocnici v Dunajskej Strede doteraz zaočkovali viac ako tisíc zdravotníkov, z toho 230 vlastných.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Ščasný: Máme na stred II. ligy, bez posíl tu nebudem

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

Už ste čítali?