Ak človek stratí pred koňom rešpekt, znamená to jeho prehru. Nikdy ho neovládne. Kôň totiž vycíti, či sa ho človek bojí a dokáže to zneužiť. Už pri prvom stretnutí vie, čo si môže dovoliť.
2. sep 2008 o 0:00
Aby ste mohli odoberať príspevky tohto autora, musíte byť prihlásený:
Prihlásiť|Registrovať
Piešťanec Pavol Mikeš sa koňom venuje odmalička. Ako dieťa stál pri zrode piešťanskej koniarne. Začal súťažiť a dostal sa až do predolympijskej prípravy. Vtedy sa však jazdilo na štátnych koňoch. Pred jednou súťažou si svojho Famusa pripravil. Tesne pred pretekmi prišiel nemecký zákazník, ktorý o tohto koňa prejavil záujem, zaplatil v markách a Famus putoval za hranice. „Keď som prišiel na tréning a našiel som prázdny box, všetko som vzdal a skončil som,“ spomína si koniar. Vtedy mal 21 rokov a definitívne ukončil svoju kariéru. Odišiel pracovať do Rakúska a Nemecka, kde začal opäť pretekať a zároveň pôsobil aj ako tréner. Po návrate do Piešťan založil jazdeckú školu.
Vedia svoju pozíciu zneužiť
Nie každý nájde odvahu vyskočiť na koňa. Podľa Mikeša sú ľudia, ktorí majú v sebe taký silný blok, že si cestu k týmto ušľachtilým zvieratám nikdy nenájdu. „Kôň vycíti, že človek má obavy. Strata rešpektu znamená prehru!“ Už pri prvom kontakte kôň dokáže vytušiť, čo si môže dovoliť. Celé ľudské vnímanie sa prenáša na neho.
„Nie je hlúpy, vie využívať aj zneužívať naše vnímanie. Preto učíme ľudí, aby boli prirodzení a uvoľnení. Strojiť sa na jazdu a báť sa, to je zlé.“ Kone sa riadia stádovým pudom. Stačí, ak jeden z nich zareaguje a kôň aj s jazdcom sa veľmi rád k nemu pripojí, samozrejme, ak mu to jazdec dovolí.
Z vibrácií človeka však kôň aj vycíti nebezpečenstvo. „Nahnevaný, podráždený a cholerický človek, toho sa obáva.“ Kone sú od prírody voľné zvieratá, preto keď s nimi človek manipuluje správne, poddajú sa.
V opačnom prípade to berú ako čosi neprirodzené. „Množstvo ľudí chová kone, pričom im nerozumejú, pracujú s nimi násilne, používajú hrubú silu. Lenže bitkou všetko pokazia.“ Takéto kone sú vystresované a ich prevýchova je veľmi ťažká. Dokonca sú prípady, kde ostal kôň navždy k človeku nedôverčivý. „Kone utekajú pred ľuďmi, zhadzujú ich, neveria im!“ Zmena si vyžaduje veľkú znalosť ich psychológie. Človek musí koňom nielen rozumieť, ale byť aj trpezlivý. „Zviera, ktoré zažilo ubližovanie, ostáva aj po prevýchove nedôverčivé, vždy si dáva pozor.“
Majú svoj režim
Kone si vyžadujú každodennú starostlivosť. V piešťanskej jazdiarni začínajú pracovať od ôsmej rána a končia až neskoro večer. „Nie je to sústavná práca, ale rozdelená je na celý deň. Kôň nevie, že sú Vianoce, Silvester, stále si žiada to svoje.“
Mikeš hovorí, že boom chovateľov koní, ktorý sa v posledných rokoch rozmáha, nie je dobrý. „V móde je voľný chov. Častokrát iba päť koní nechávajú nepretržite vonku, či je búrka alebo mráz. Títo chovatelia tvrdia, že aj v prírode takto žili,“ vysvetľuje Mikeš.
„Kôň je však dávno domestifikované zviera a takýto pud už nemá. Takže tých päť koní nie je žiadne stádo, v zime prechladnú, pretože sa nedokážu navzájom zohriať. A kone sa trápia.“
RASŤO PIOVARČI
Článok pokračuje pod video reklamou
Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom
Váš e-mail bol úspešne zaregistrovaný. Aktivujte si odber správ kliknutím na odkaz, ktorý sme vám poslali e-mailom.