2. sep 2008 o 0:00
Odkryli keltskú pevnosť
Jediné keltské hradisko na Slovensku, ktoré leží v nížine objavili archeológovia pri obci Kátlovce. Opevnenie v tvare štvoruholníka slúžilo Keltom v čase nebezpečenstva ako úkryt. Pochádza z 3. storočia pred Kristom. Dnes z neho ostal len rozoraný val.
Vedľa valu, ktorý bol súčasťou obranného opevnenia, bola aj priekopa široká až päť metrov a hlboká dva metre. Kelti ju pravidelne čistili, preto archeológovia nepredpokladajú, že by tu mohli byť nejaké nálezy. Val vytvorili nasypaním hliny pri vykopávaní priekopy.
„Na vrchu sa zrejme nachádzala palisáda. V Čechách takéto opevnenia nazývajú firekšance, čo práve súvisí s keltskými refugiálnymi hradiskami. Obyvateľom slúžili iba v čase nebezpečenstva,“ povedal riaditeľ vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský, ktorý výskum viedol. Kelti u nás sídlili v dobe laténskej. Svoje dediny si zakladali v nížinách.
Pri ohrození sa skrývali v opevnení
Osady vznikali popri potokoch, ale opevnenia nemali. „Ľudia sa potrebovali pri ohrození brániť. Kátlovce sú na Slovensku jediným miestom, odkiaľ poznáme takýto obranný útvar z keltskej doby. Opevnenia mali len oppidá,“ vysvetlil Urminský. Kátlovčania očakávali, že archeologický výskum prinesie množstvo nových nálezov.
Kelti však za stenami valu nebývali. Ich každodenný život prebiehal v osade.
„Preto sme našli len veľmi málo nálezov. Ako opevnenie je to však veľmi zaujímavá pamiatka v teréne.“ Tá sa ale rozorávaním postupne zničila a dnes z nej ostal asi pol metra vysoký pás.
Kátlovské hradisko bolo situované na jazykovitom výbežku. Ľavú stranu obtekala riečka Blava, pravú zas lemoval bezmenný potok. Okrem toho, z tohto miesta mali obyvatelia výhľad nielen na Hlohovec, ale aj do Malých Karpát.
„Ovládať tak mohli celé územie,“ doplnil. Keltská osada, kde ľudia trvalo žili, bola v lokalite Šarkanské. Odtiaľ aj pochádza množstvo nálezov keramiky.
Aj pred Keltmi obývali územie ľudia
Po archeologickej sonde do valu objavili archeológovia kultúrnu vrstvu, ktorá pochádza z mladšej doby bronzovej. Podľa Urminského nález nasvedčuje tomu, že pred výstavbou valu tu bola osada. „Toto menšie sídlisko neskôr využili Kelti, mohlo byť aj opevnené, ale dôkaz sme nenašli.“ Objavili však keltskú keramiku s typickou hrebeňovou výzdobou. Na základe týchto artefaktov určili aj obdobie, kedy sa tu asi usídlili. Našli sa aj zvyšky nádob.
„V minulosti v opevnení objavil jeden Kátlovčan železné predmety. Pravdepodobne šlo o poľnohospodárske náradie.“
Pôvodné sídlisko, na ktoré prišli neskôr keltské kmene, zničil požiar alebo neznámi útočníci. Kelti sa na naše územie dostali cez bratislavskú bránu. Najprv sem vstúpil predvoj pozostávajúci z bojovníkov, ktorí zaujali územie.
„O tom, či tu boli ozbrojené konflikty, nemáme doklady. V tomto období bolo naše územie vyľudnené, pretože ho zdecimovali nájazdy Skýtov. Možno však prebiehali kmeňové boje medzi Keltmi,“ dodal Urminský.
Ako zaniklo opevnenie, archeológovia určiť nevedia. Nepoznajú ani potencionálneho protivníka, ktorý by mohol na keltské osady zaútočiť. Až v prvom storočí pred Kristom ich začali vytláčať Germáni.
Archeologický výskum pri Kátlovciach sa uskutočnil počas augusta.
RASŤO PIOVARČI
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou