Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Sheppherd: Kráľovstvo kráľovien (pokračovanie)

JOSEPH SHEPPHERD je antropológ, ktorýv súčasnosti žije v Trnave. Venuje sa písaniu kníh, ilustruje, fotí a spieva v speváckom zbore. V najbližších týždňoch si na stránkach MY Trnavských novín budete môcť prečítať jeho príbeh Kráľovstvo kráľovien.

V minulom čísle MY Trnavských novín sme vám priniesli príbeh o Princeznej Pryma, ktorá sa vydala na púť do Pevnosti Kahr-Hem. ***** Názov Pevnosti Kahr-Hem, kam sa Princezná Pryma so svojim sprievodom uberala, mal viacero významov. Všetky narážali na jej červenú farbu. Popoludní, v deň jej príchodu, prišlo niekoľko stoviek ďaľších dvanásťročných detí. Všetky boli v očakávaní, čo sa stane počas nasledujúcich dní. Jeseň bola najvhodnejším časom na návštevu Kahr-Hemu a Mesta duchov, pretože popri úpätí útesov bol úzky pás starých orechových stromov. Tak ako ostatní, aj Princezná sa pri nich zastavila a nazbierala si za priehrštie napadaných orechov. To bola ale pochúťka. Ako sa tak obzerala, snažila sa pochopiť, čo môže byť na tomto mieste také dôležité. Nevidela nič. A predsa to bolo miesto, kam každý v kráľovstve jej otca aspoň raz za život prišiel. Bol to jeden zo spoločných zážitkov, o ktorý sa delili všetci poddaní. Zborená pevnosť Kahr-Hem aj napriek tomu, že bola veľkolepá, v podstate nebola súčasťou púte. Cieľom ich cesty bol úsek holej krajiny, ktorý ležal medzi útesom a riekou. Miesto, ktoré bolo dokonca aj z tejto vzdialenosti neobvyklé svojou hladkosťou. Bolo vyprahnuté a nazývalo sa Mesto duchov. Nazvať ju púšťou by bolo prehnané. Princeznej sa táto oblasť zdala príliš malá, nič na nej nerástlo a ju to fascinovalo. Bolo to zvláštne, pretože neďaleko bola voda. Púšť od zelenajúcej sa krajiny rozdeľovala rieka. Na protiľahlej strane rieky, na brehu v susednom kráľovstve, bola hustá tráva a stromy obsypané listami. Ale na tomto brehu, v Kráľovstve jej otca, bola zem akosi pozbavená života. Princezná sa domnievala, že ak to bola púšť, niekto ju umelo vytvoril. Predpokladala, že tento stav bol dôsledkom nejakej činnosti, ktorá urobila túto zem neúrodnou. Napriek nedostatku vegetácie, bolo o túto časť holej zeme dobre postarané. Tak, ako záhrady potrebujú záhradníkov, aj Mesto duchov potrebovalo opatrovateľov. Každý pútnik sa stal na jeden deň opatrovateľom a dostal za úlohu pozametať zem. ***** V podvečer sa konal obrad Mesta duchov. Prišiel aj Správca, ktorý im vysvetlil, ako bude prebiehať. Princeznej Pryme sa jeho vysvetlenie zdalo podozrivo jednoduché. Večer všetkým vysvetlil, že keď slnko bude zapadať, všetci budú zametať zem na hladko a ráno na nej budú stopy. Mnoho dvanásťročných na seba pozrelo v očakávaní. Keď sa viac nedozvedeli, takmer okamžite zdvihli ruky a pýtali sa. „Aké stopy?“ „Sú to stopy zvierat?“ „Stopy duchov?“ „Budeme vidieť nejakých duchov?“ „Počkajte a uvidíte,“ odpovedal Správca na každú z otázok. Každý pútnik dostal metlu. Správca ich požiadal, aby sa rozptýlili po holej oblasti. Princezná Pryma si vzala svoju metlu a našla si svoje miesto na okraji púšte, kde Madam Monika a komorná pozerali zo sedadiel pre gardedámy a zhromaždených príbuzných. Všetkých poučili, aby išli do stredu a zastali. Keď to urobili, povedali im že majú ísť späť a zametať svoje vlastné stopy. Ako tak Princezná Pryma zametala zem, pochopila, prečo je oblasť taká holá a hladká. Prečo na nej nič nemalo šancu vyrásť. Čoskoro si uvedomila ďalšiu vec. Stovky pútnikov zametajúcich zem zvírili veľké množstvo prachu. Ako tak pozrela dolu, zbadala, že jej metla odkryla jemný červený kamienok. Zohla sa a zodvihla ho. Dokonca aj v prachu a strácajúcom sa slnečnom svetle, bol veľmi pekný. Bola v pokušení dať si ho do vrecka a vziať domov ako pamiatku na svoju cestu. Odrazu, ako ho držala v ruke, jej pripadal dôverne známy. Ľahučko zovrela prsty okolo neho a spomenula si na sen. Akoby jej kameň v ruke žiaril na červeno. Jeho svetlo prenikalo cez prsty. Vycítila, že toto miesto má niečo do činenia s Krysníkmi a s predmetom, ktorý jeden z nich ukrýval v labkách. Zástup zametajúcich pútnikov sa pohol. Princeznú zanechal tam, kde stála skúmajúc kameň. Nevedela, čo znamená, ale vedela, čo robiť. Vrátila ho na zem a uložila presne tam, kde ho našla. Urobila krok späť a rýchlo pozametala svoje stupaje snažiac sa dohoniť ostatných. Keď boli hotoví, nemali čo na práci a tak čakali. Už bola tma. Potom, čo sa navečerali, robili to, čo dvanásťroční pri táborení robia. Zhŕkli sa okolo ohňov, spievali a rozprávali si príbehy o duchoch. Onedlho bol čas ísť spať. Niekoľko z nich povedalo, že zostanú hore celú noc dúfajúc, že uvidia duchov. Všetci ostatní šli do stanov, ktoré boli rozostavené po táborisku. Princezná Pryma sa rozhodla byť medzi tými, čo spia. ***** Ako Správca sľúbil, nasledujúce ráno boli za úsvitu v prachu stopy. Boli ich tam stovky. Dlhé šnúry stôp križovali zametenú plochu z jednej strany púšte na druhú. Každá z nich bola rovná ako šíp. Mladí pútnici sa jeden po druhom vynárali zo svojich stanov, keď zbadali tú záhadu. Niektorí z nich klesli na kolená a bližšie skúmali línie. Takto vyšlo najavo, že stopy boli v skutočnosti drobulinké odtlačky nôh, ktoré sa nepodobali na nič, čo dovtedy videli. Čudovali sa, čo tie stopy mohlo narobiť. Správca zvolal pútnikov k sebe a vysvetlil im, že stopy nevedú na konkrétne miesta, ale zdanlivo menia smer z noci na noc. Ľudia, ktorí zostali hore po celú noc hlásili, čo sa stalo. Pod mesačným svetlom, vysvetľovali, bola zem v jednom momente hladká a v ďalšom sa objavili všetky línie. Zmena bola príliš rýchla, aby ju oko spozorovalo. „Ale čo to je?“ opýtalo sa niekoľko pútnikov. „Čo si myslíte, že to je?“ pýtal sa Správca. Zaznelo niekoľko úvah, na ktoré nereagoval. Nepovedal nič. Nakoniec vyzval pútnikov, aby sa išli pozrieť a pokúsili sa pochopiť, čo videli. Špekulácie pokračovali. Princezná Pryma si všimla, že reakcie na záhadné čiary sa rôznia. Niektorí pútnici hľadali vzory a odkazy vo vzoroch. Niektorí verili, že to celé bola nachystaná čertovina a pátrali potom, ako bola spravená. Niektorí prišli s úžasnými teóriami, ktoré vychádzali z dôkazov. Každý mal svoju vlastnú odpoveď. Princezná Pryma kráčala k miestu, kde nechala červený kameň. Bol preč, ale jeho odtlačok bol stále tam. Zistila, že miesto kde bol kameň, pretínajú tri línie. Tiahli sa tak ďaleko, ako len dovidela. Predstavila si, že ak by ich nasledovala, pokračovali by do najvzdialenejších kútov Ríše. Pozrela na usporiadanie na zemi a uvedomila si, že nemôže odhaliť čo to všetko znamená, kým nebude znovu snívať a nepoprosí Krysníkov, aby jej ukázali, čo majú vo svojich labkách. Medzi dvoma chlapcami neďaleko vznikol rozbroj. Dohadovali sa o tom, čia teória je správna. Princezná ich chvíľu počúvala, ale videla, že obaja sa mýlia v domnienke, že ich myšlienka je jediná možná správna odpoveď. Neverila, že niekto naozaj pochopil, čo sa stalo. Ani títo pútnici, ani predchádzajúci, dokonca ani Správca. Väčšina ľudí sa len ponevierala dookola a podľa pokynov pozerali na zem. Videla, že mnohí už vzdali pokusy o pochopenie a len chodili, aby sa hýbali. Iní brali záhadu ako osobnú výzvu a tvrdošijne chceli zostať, kým to nevyriešia. Princezná Pryma nevedela, čo tie čiary znamenajú, ale chápala, že rituál zametania zeme nemá so záhadou nič spoločné. Stopy malých šľapají tam budú každé ráno bez ohľadu na to, či zem bude pozametaná alebo nie. Zametanie len ukazuje šľapaje zreteľnejšie, robiac výsledok dramatickejší. „Majú tie stopy niečo spoločné s Krysníkmi?“ opýtala sa. Niektorí chlapci okolo nej sa začali uškŕňať a potom potlačili smiech, keď zistili, kto položil otázku. Ich reakcia Princeznú znepokojila. Nielen preto, že bola pohŕdavá, ale aj preto, že bola odmietajúca. Ak by Princezná počula hocikoho z nich pýtať sa takú otázku, bola by veľmi zvedavá, prečo. Chlapci znovu tlmili pobavenie, keď Správcova reakcia bola: „Hmmm.“ ***** Princezná sa zachmúrila. Ak pútnici nedostanú žiadne odpovede na svoje otázky, potom nemôžu pochopiť účel púte. Ak toto malo byť veľké tajomstvo, ktoré rodičia tajili pred svojimi deťmi, nemalo veľkú hodnotu. Bola to len ďalšia primerane nevysvetlená záhada v živote, ako, kde sedia veľké kŕdle havranov cez noc alebo prečo slnko vychádza každé ráno na trochu inom mieste na obzore. Správca zhrnul pútnikov do kruhu, aby debatovali o tom, čo pochopili. Princezná sa rozhodla zostať ticho. Všimla si, že medzi chlapcami a dievčatami bola odozva na to, čo videli, veľmi rôzna. Chlapci boli unáhlení v dosahovaní akéhokoľvek záveru. Odrazu si uvedomila, že chlapci veľmi nerozoberajú problém, čo videli. Majú zvláštnu náchylnosť prechádzať z jednej vnútornej reakcie do ďalšej a nie z jednej úrovne pochopenia do druhej, ako to robia dievčatá. Princezná bola zvedavá, čo sa stane keď vyrastú. Čo s tým bude ako ich budúca Kráľovná robiť? Myslela na to, čo znamená byť Kráľovnou. Byť panovníkom bola dlhotrvajúca zodpovednosť, ktorá si vyžadovala dôvtip vychádzajúci z dennodenných služieb vládnutia a dozerania na riadenie záležitostí štátu. Hlbším poslaním Kráľovnej bolo vybrať chodník, po ktorom budú ďalšie generácie jedna za druhou napredovať k úspechu. Zastala a poobzerala sa dookola s novými očami. Stojac v kruhu, už viac nepočúvajúc ich nesúvislé reči, hľadela na deti okolo seba. Akoby sa odrazu prebudila z polospánku. V duchu rozšírila kruh, aby zahrnul celé Kráľovstvo. Mysľou jej bežal vodopád pochopení a veci zapadali do seba. Čo chýbalo v otcovej ríši bolo bežné chápanie toho, čo je treba urobiť. Bez toho bude budúcnosť vyzerať presne ako minulosť. Avšak, pre ľudí nebolo možné len tak pochopiť, čo treba urobiť, kým nebudú zdieľať rovnakú predstavu, kam smerujú. Princezná si začala uvedomovať, že niektorí ľudia sa na analýzu zložitostí hodia lepšie, ako iní. Aby sa ľudia pozerali rovnakým smerom, potrebujú byť povzbudení, nadchnúť sa a nielen byť slepo vedení. Potrebujú dodať odvahu a správne sa rozhodovať, nielen zorganizovať alebo vhodiť do akcie. Rozhodla sa preto, že toto je spôsob, akým bude svojmu ľudu slúžiť ako jeho Kráľovná. „Ale ako to mám urobiť?“ pýtala sa sama seba. Odpoveď sa jej zjavila pred očami ako blesk. Bolo potrebné Kráľovnovstvo a nie Kráľovstvo. Kľúčom k tomu je vedieť, čo povedať a kedy to povedať. Niekedy treba počkať na správnu chvíľu. Odrazu to bolo jasné. Niekedy je tá chvíľa za obdobím trvania jedného života, inokedy je za obzorom. Princezná Pryma zistila, že jeden život nestačí na dosiahnutie toho, čo má na mysli. Jej myšlienky boli nečakane prerušené. Na odľahlej stane rieky bolo vidieť malú skupinku ľudí - roľníkov i nádenníkov. Niesli hrable a motyky. Zdalo sa, že niekam idú. Zrazu zastali pri rieke, aby si odpočinuli. Jeden z nich sa začal posmievať a uťahovať si z pútnikov na druhej strane rieky. Bol to druh vulgárneho spevu, pokrik plný urážok. Táto rieka bola hraničnou čiarou medzi Ríšami a vzťahy so susedným Kráľovstvom neboli nikdy dobré. Na túto oblasť mali pretvávajúce nároky a verili že Kahr-Hem a Mesto duchov im ukradli. Tvrdili, že kedysi dávno bol tok rieky úmyselne odklonený tak, aby tieto významné miesta pripadli druhému Kráľovstvu. Nikdy nemali povolený prístup do Mesta duchov a nemali právo na púť. Hranice boli oficiálne uzavreté, pretože tento spor zostal nevyriešený a obe ríše boli neustále na pokraji vojny. ***** Princezná Pryma sa čudovala, prečo boli Králi takí neochotní počúvať názor toho druhého. Možnože kedysi ich spory boli oprávnené. Nebolo nemožné povoliť prístup k týmto starým pozemkom. Vyžadovalo si to len ochotu. Mohla vidieť, že koreň tohto problému spočíval v tom, že bývalý Kráľ, jej vlastný predok, chcel len dokázať, aký je silný. Také je myslenie chlapcov, čo sa hrajú s palicami a nazývajú ich mečmi. Ktorí nanešťastie vyrastú a vymenia palice za meče skutočné. Počas svojho panovania jej otec neurobil nič na zmiernenie tohto napätia so susedmi. Všetko, o čom Kráľ a Hlavný radca kedy hovorili, bola obnova česti Ríše. V tom či inom čase, boli Kráľovi predchodcovia vo vojne so všetkými piatimi okolitými Kráľovstvami. O tom, ako využila Princezná Pryma svoj obrad prerodu v Meste duchov a či sa jej podarí kraľovať podľa svojich predstáv sa dočítate v ďalšom čísle MY Trnavských novín. JOSEPH SHEPPHERD

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  2. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  3. Magazín SME Ženy už v predaji
  4. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  5. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  6. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  7. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  8. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  9. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 331
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 549
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 174
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 178
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 178
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 14 871
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 382
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 11 834
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 403
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 340
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Testovanie na nový koronavírus.

Polícia pátra po 30-ročnom mužovi, je nezvestný viac ako desať dní

Nezvestný muž by sa mal zdržiavať v Trnave a v blízkom okolí.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

V Dunajskej Strede bude 16 odberných miest, jedno mobilné

Mesto odporúča obyvateľom sledovať priebeh testovania na profile radnice na sociálnej sieti.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.

Už ste čítali?