25. aug 2008 o 0:00
Aj z vína sa rodia silné hlasy
Pokračuje v tradícii svojho otca, ktorý sa dlhé roky staral o vinič a dorábal víno. Matúš Dobšovič neobhospodaruje len vinohrady. Ťažkú fyzickú prácu zachytil aj v ľudových piesňach starých zabudnutých šlágroch. Zbierku vinárskych piesní vydal na hudobnom
Takmer tisíc kilometrov od rodnej obce Dolné Orešany, v Karlových Varoch, prišiel spevák Slovenskej filharmónie Matúš Dobšovič na nápad zozbierať staré piesne o víne a tejto obci. Zároveň sa rozhodol dať im novú tvar.
„Chcel som zachovať tradície našich otcov. Naša obec je typická zvláštnymi vecami, naše piesne sa začínajú tancovať na prvú dobu a to je výnimočné,“ hovorí profesionálny umelec. Zatiaľ sa nikomu nepodarilo tieto piesne zachytiť na hudobnom nosiči. V minulosti sa orešianský vinársky folklór pokúšali nacvičiť rôzne súbory, ale nikdy to nedotiahli do konca.
Neriešiteľná detektívka
Pred nahrávaním piesní musel spevák získať autorské práva od dedičov hudobných skladateľov, ktorí napísali piesne o Dolných Orešanoch. „Tie piesne boli známe po vojne a potom v päťdesiatych rokoch. Postupne zľudoveli, ale ich autori sú známi, no zabudnutí,“ pripomína Dobšovič.
Problémy nastali so starým hitom Na našej svadbe. Text napísal Oto Kaušic. „Mne sa páčila melódia, text som urobil vlastný. Tak som začal pátrať v trnavských archívoch a matrikách. nakoniec som zistil, že žije Kaušicova dcéra,“ spomína. Zhodou okolností sa poznali z filharmónie.
„Môj text o víne však nechceli prijať, mysleli si, že slová ich otca sú neatraktívne a môj cieľ je vytlačiť ho z trhu. Bolo ťažké presvedčiť ju.“ Aj ďalší dediči, ktorí vlastnia autorské práva na piesne Benedikta Kriša sa báli krádeže. „Jeho sestra ma nechcela pochopiť, veľmi ťažko mi dávala súhlas. Pritom išlo o zviditeľnenie zabudnutého autora.“
V novej vinárni museli byť nové piesne
Najznámejšou piesňou z Dolných Orešian je skladba, ktorú napísal Jozef Kopačka – Pime Juro, pime Ján. Koncom štyridsiatych rokov pri vinohradoch vybudovali vináreň, kde sa táto skladba hrávala. „Prišlo ale obdobie päťdesiatych rokov, začalo sa prenasledovanie. Bol to taký režim, ktorý si žiadal svoje obete. Vináreň fungovala, piesne sa naďalej spievali.“
Iba jedinú dcéru po autorovi skladby našiel spevák v Jarovciach. Dokonca mala ešte starý klavír, na ktorom Kopačka komponoval. Posledná kontra nota bola prepálená od cigariet, pretože bol tuhý fajčiar. „Presvedčil som dedičov, že chcem zachytiť to, čo zatiaľ na hudobnom nosiči neexistuje. Pátranie bola taká malá detektívka.“
Prebudiť sa a nezabudnúť
Žiadna iná obec v našom regióne nie je ospievaná v toľkých piesňach, ako práve Dolné Orešany. „Ležíme v centre malokarpatskej vínnej cesty. Dnes prevláda globalizácia a zabúdame sa zamýšľať nad naším pôvodom a identitou. Naše korene sú tu v regióne, preto si musíme všímať malé osobitosti. A tieto piesne obnovujú naše korene.“
V Orešanoch sa pestovanie vína datuje od čias Márie Terézie, ktorá sem nechala priniesť viničné štepy. „Snažil som sa spojiť náročnú prácu vo vinohradoch s duchovným, povzniesť tú ľudskú drinu o stupeň vyššie, ospievať ju.“
RASŤO PIOVARČI
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou