Písmo:A^-|A⁺00

Niektorí Ružindolčania sú za, iní zasa proti a spisujú petíciu. Jedným z jej organizátorov je aj Ben Mayer. „Vadí nám hlavne neinformovanosť ohľadom plánu vystavať v blízkosti nášho domu autodróm. Na náš názor sa nikto nepýtal, dozvedeli sme sa o ňom úplnou náhodou,“ hovorí. K petícii sa občania obce stavajú rôzne. Podľa slov manželov Mayerovcov, bude stáť autodróm v prípade, že sa postaví, šesťsto metrov od ich domu. Občanom v blízkosti plánovaného autodrómu vadí aj zámer vystavať obchvat, ktorý by viedol poza ich domy. „Na dedinu sme prišli bývať kvôli kľudu. Nechceme, aby nám za oknami behali autá. Chceme žiť kľudne, chovať zvieratá, pretože je tu krásna pôda. Keď sme pozemok kupovali, podľa územného plánu sa v okolí nemalo nič stavať. Teraz je situácia iná, “ hovorí Darina Mayerová. Starosta o petícii nevedel Starosta Ružindola Vladimír Púčik hovorí, že o petícii nevedel. „Ohľadom petície za mnou nikto nebol. Občania o nej hovorili na obecnom zastupiteľstve, na čo som ich informoval, že ak niekto záujem má, môže toto právo využiť,“ reagoval. Podľa starostu je informovanosť dostatočná. O plánovanej zmene územného plánu katastru mesta Trnava informoval občanov na úradnej tabuli obecného úradu. „Občania boli na úrade a vysvetľoval som im situáciu. Pozval som ich na obecné zastupiteľstvo, kam neprišli,“ hovorí. „Ak niekto povie, že si postavil dom na mieste, kde vtedy nič nebolo, nemôže byť tento názor akceptovaný. Pozemok je vo vlastníctve mesta Trnava a v budúcnosti bude určite využitý na výstavbu. Obec Ružindol sa bude snažiť ovplyvniť vec tak, aby bol dodržaný zákon a aby čo v najmenšej miere boli ohrození občania Ružindola,“ dodal starosta. Podľa neho by bol plánovaný obchvat pre obec prínosom. „Občanom, ktorí bývajú na Hlavnej ulici, to vôbec nevadí, iní chcú mať kľud. Ja ako starosta sa musím starať o všetkých,“ skonštatoval. Ak by sa obchvat nepostavil, bude zámerom súkromného vlastníka postaviť v okolí poľnohospodárskeho družstva bývanie pre dvetisíc obyvateľov. „Ružindol má dnes 1400 obyvateľov. Dovolím si tvrdiť, že dvetisíc obyvateľov je oveľa väčšie nebezpečenstvo ako jeden autodróm,“ dodal. Výstavbu nie je možné realizovať Majiteľom pozemkov je mesto Trnava, ktoré zároveň pôsobí ako obstarávateľ. Ešte v roku 2004 Krajský pozemkový úrad udelil súhlas na výmeru 47,46 hektára na vybavenosť, rekreáciu a šport. V polovici augusta podalo mesto Trnava žiadosť o rozšírenie jeho výmeru. „V tejto lokalite sa doposiaľ nepostavilo nič, napriek tomu, že súhlas bol vydaný. Práve preto sme neodsúhlasili rozšírenie výmeru. Táto lokalita zodpovedá výmerou za zriadenie rekreácie a športu a nie je potrebné ju rozširovať,“ uviedol prednosta krajského pozemkového úradu Peter Benčat. Mesto Trnava tiež požiadalo tunajší úrad ako orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy o udelenie súhlasu na požitie 277,5 hektára poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel. Krajský pozemkový úrad v tejto veci nerozhodol v prospech mesta. „Neodsúhlasili sme ani rozšírenie celého Medzihája. Súhlas sme nedali z dôvodu, že ide o najkvalitnejšiu pôdu prvej a štvrtej bonitnej skupiny,“ dodal Benčat. Podľa neho je tiež problémom, že projekt má názov Nadregionálne centrum športu a zábavy Medziháj, ale územný nadregionálny plán VÚC s ním nepočíta a neobsahuje ho. „Nemôže byť niečo nadregionálne, keďže návrh nebol zaradený do územného plánu VÚC a ani odsúhlasený,“ reagoval. V súčasnosti nie je možné výstavbu realizovať. Podľa slov prednostu by muselo centrum nadobudnúť nadregionálny význam. V prípade, že by bolo zvolané rozporové konanie k územnému plánu, vyjadrovali by sa k nemu všetky zúčastnené strany. V tomto rozporovom konaní by bolo možné toto stanovisko zmeniť, pokiaľ sa preukážu dôvody na zmenu. DARINA KVETANOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou