Písmo:A^-|A⁺00

Malý Rím, pseudonym mesta Trnava, vznikol na základe množstva kostolov, ktoré tu máme. „Staré reduty zdôrazňujú veže týchto chrámov, ktoré ako ihly a smerovky charakterizujú Malý Rím,“ uvádza Jozef Šimončič v knihe Mojej Trnave. Už v stredoveku ich malo mesto päť. Stali sa nemými svedkami udalostí, ktoré sa v nich udiali. Z chrámu sa stala ošetrovňa Kostol Svätého Jána Krstiteľa, známy ako univerzitný kostol, postavili na základoch starého dominikánskeho kláštora. Písal sa rok 1629, keď palatín Mikuláš Esterházi zveril jeho výstavbu do rúk talianskych majstrov, bratov Spazzovcov. V čase svojho vzniku patril trnavskej univerzite. Preto sa dodnes zaužíval názov univerzitný. „Po ukončení tureckej hrozby, nariadením Márie Terézie sa v roku 1777 vysoká škola presťahovala do dnešnej Budapešti. Priľahlé budovy a chrám sa stali útulkom pre vojenských vyslúžilcov. Nový areál nazvali invalidovňa,“ prezradil Štefan Bánovec, sprievodca historickou Trnavou. Koncom 18. storočia však slúžil mocnejším. Bitka Troch cisárov pri Slavkove skončila víťazstvom Napoleona a prchajúce ruské vojská Trnavu neobišli. O ranených sa starali práve v chráme, za čo im aj ruský generál Kutuzov, v liste zaslanom mestskému magistrátu, poďakoval. Napoleonskí vojaci už takí vďační neboli Dejiny sú poprepletané vojenskými konfliktami skrz naskrz. Po neúspešnom ťažení do cárskeho Ruska, zdecimované vojsko cisára Napoleona, sužované krutou zimou a hladom zatrúbilo na ústup. Množstvo ranených, ktorých so sebou vliekli, často nechávali v ošetrovniach podrobených štátov. A tak sa kostol Svätého Jána Krstiteľa opäť premenil na vojenský lazaret. „Vojská Napoleona prechádzali aj Trnavou. Najprv slúžil ako nemocnica, no neskôr aj ako maštale pre kone. Po ich odchode dali celý kostol zvnútra vymaľovať na bielo, pretože vtedajší páni z radnice sa obávali francúzskej choroby,“ uviedol Bánovec. Jestvovali dohady o možnom šírení syfilisu a vápno bolo v tej dobe jediným známym dezinfekčným prostriedkom. Veľa malieb svätých bolo z toho dôvodu po stáročia ukrytých pred zrakom veriacich. V súčasnosti sú vďaka tejto prevencii značne poškodené. V Hrubom kostole zase zmizol diadém Panny Márie „Založenie kostola sv. Mikuláša sa datuje do 11. storočia. Neskôr, keď sa Trnava hospodársky začala vzmáhať po udelení kráľovských výsad Belom IV. v roku 1238, došlo postupne k jeho prestavbe na nový honosný chrám,“ vysvetlila Emília Izakovičová, poslucháčka dejín umenia na Trnavskej Univerzite. Špecifikom svätyne je, že na vrchole dvoch veží nie sú osadené kresťanské kríže ako to bežne bývalo zvykom. Namiesto nich sú tam dva kohúty, ktoré majú znázorňovať symbol bdelosti. Podľa Biblie totiž pri poslednej večeri Ježiš povedal svojmu učeníkovi Petrovi, že kým kohút ráno zakikiríka, tri krát ma zaprieš. A tak aj bolo. Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia došlo v chráme k pokusu o krádež vzácneho diadému Panny Márie. „Zlodej sa po bohoslužbe nechal zavrieť vo vnútri a ukradol diadém, ozdobu hlavy Panny Márie z drahých kovov. Brány kostola však boli zamknuté. Tak sa rozhodol, že vyčká a stratí sa v dave medzi veriacimi na rannej bohoslužbe,“ povedal Bánovec. Zlodej však zaspal a ráno ho tam našli aj s lupom. Tesne pred nežnou revolúciou sa však ďalšiemu z rodu dlhoprstých už krádež podarila. Ten istý scenár lúpeže, ako v predošlom prípade, len s úspešným koncom. Ráno totiž zlodej nezaspal a stratil sa so svojou vzácnou korisťou v dave veriacich. Odvtedy je tento unikát na neznámom mieste. Trnavská veža zachránila mesto Trnava vznikla na križovatke obchodných ciest. Leží na rovine z toho dôvodu nemá žiadne vyvýšené miesto, z ktorého by sa dalo pozorovať jeho okolie. Mesto potrebovalo strážnu vežu, ktorá by varovala obyvateľov pred nájazdmi nepriateľov. „Mestská veža slúžila najmä na pozorovanie nepriateľa. Ale aj na hlásenie požiaru a presného času. Zvonmi zvykli v minulosti oznamovať ľuďom, že sa blíži zlé počasie. Na jej vrchole je umiestnená socha panny Márie s dvoma tvárovými polovicami,“ tvrdí Izakovičová. Legenda hovorí, že Panna Mária mala tak rada Trnavu, že sa jej nikdy neobrátila chrbtom. Zaujímavá je aj historka pochádzajúca z obdobia druhej svetovej vojny. Vtedy, neďaleko Malželníc zostrelili posádku britského bombardéra. V rámci vypočúvania zajatcov sa pýtali na ich poslanie. Pilot tvrdil, že prijal rozkaz, aby zbombardovali mesto. Bomby však zhodili neskoro a dopadli na okolité polia. „Pri výsluchu sa im britskí letci priznali, že z lietadla nevideli žiadne mesto, iba jeden veľký rybník,“ zaspomínal Bánovec. Väčšina hlboko veriacich Trnavčanov vtedy uverili tomu, že Panna Mária ich z mestskej veže oslepila a zachránila mesto pred ničivým bombardovaním. PETER BRIŠKA

Článok pokračuje pod video reklamou